Bratislava 20. apríla 2017 (TABLET.TV) - Americká ekonomika sa dostala na úroveň svojho potenciálu. Jej ekonomický rast počas prvého kvartálu 2017 by mal dosiahnuť takmer 4%. Je na vrchole konjunktúry a preto ju FED začína brzdiť, aby sa neprehriala. „Nejde ani tak o akciový, ale o dlhopisový trh, tam je bublina. FED chce preto pristúpiť k znižovaniu peňažnej zásoby na trhu a jednou z ciest je sťahovanie likvidity z trhu. To sa dá vnímať ako reštriktívne opatrenie, ktoré má brzdiť ekonomiku. Je to signál, že FED už nevidí riziká rastu, ale začína vidieť riziká inflácie,“ vysvetlil Bálint, ktorý očakáva, že k definitívnemu pribrzdeniu ekonomiky dôjde v rokoch 2020 až 2021. „Očakávame, že FED 15-krát zvýši úrokové sadzby, čo vytvorí reštriktívny efekt, ktorý sa prejaví recesiou v rokoch 2020-2021,“ povedal Bálint.

Podľa Bálinta americká centrálna banka postupuje ukážkovo a pokiaľ nepríde nič nepredvídané, tak recesia na prelome dekád by nemala mať ničivý charakter ako globálna kríza z roku 2008. Problém však môže prísť pre Európu. „USA si urobili klasickú domácu úlohu, keď zapojili monetárnu aj fiškálnu politiku, aby reagovali na ekonomický cyklus. V EÚ to tak nefunguje, pretože nie je dokončená. V rámci eurozóny síce má spoločnú monetárnu politiku, no každá krajina má vlastnú fiškálnu politiku. Tak sa stáva, že ECB pumpuje peniaze, aby ekonomika rástla, no rozdielna úroveň fiškálnych politík ju brzdí. Preto spoločná mena nemusí vydržať najbližšiu krízu v súčasnej podobe. Nemá rezervy na to, aby prežila krízu, ide na doraz. USA si rezervy urobili,“ dodal Bálint.