Čo ďalej s nimi, o tom sme hovorili s Danou Marekovou z neziskovej organizácie Človek v ohrození.

Najväčším problémom je predlžovanie životnosti jadrových elektrární na Ukrajine. Spolu ide o pätnásť reaktorov zo sovietskej éry. Podľa Marekovej by bolo najlepšou alternatívou ich vyradenie z prevádzky.

„Nedáva  ekonomickú alebo bezpečnostnú logiku predlžovanie životnosti zastaraných jadrových prevádzok. Prevádzka starých reaktorov je nebezpečná a riziko katastrofy ako v Černobyle sa zvyšuje,“ povedala Mareková s tým, že Ukrajina už v minulosti predĺžila životnosť reaktorov v jadrovej elektrárni v Záporoží bez toho, aby splnila najzávažnejšie bezpečnostné úpravy.

„Navyše, ak Ukrajina predĺži životnosť 15 reaktorom, nemá žiadnu motiváciu hľadať iné ekonomicky udržateľné alternatívy v energetike,“ dodala Mareková, ktorá si myslí, že jadrové elektrárne nemajú budúcnosť, pretože sú príliš nákladné a rizikové.

V členských štátoch EÚ v súčasnom období existuje 129 jadrových reaktorov s výrobnou kapacitou 120 gigawattov a priemernou životnosťou 30 rokov. Európska komisia na základe údajov poskytnutých členskými štátmi EÚ vlani odhadla, že bude potrebných 123 miliárd eur iba na likvidáciu jadrových elektrární na konci svojej životnosti. Ďalších 130 miliárd eur by bolo potrebných na vyriešenie likvidácie jadrového odpadu.