Aké sú očakávania miest a obcí a možné finančné prínosy? O tom hovorí prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Ing. Eva Balážová.

Mestá a obce zatiaľ nemajú jednoznačný pohľad na to, či zaviesť nový poplatok. „Robili sme prieskum medzi 30 mestami a len jediné už má všeobecne záväzné nariadenie o zavedení tohto poplatku. Okrem neho je sedem miest pripravených ho zaviesť,“ upozornila Balážová s tým, že aj prostredníctvom tohto poplatku je dôležité nájsť rovnováhu medzi politikou financovania samospráv a politikou investovania. „Nemalo by to byť len o príjmoch, ale aj o rozvoji,“ dodala Balážová.

Jeho výnosy by mali smerovať do budovania ďalšej infraštruktúry alebo skvalitnenia a rozšírenia už existujúcej infraštruktúry. „Ide najmä o cesty, chodníky, ale aj o sociálnu infraštruktúru ako sú jasle, škôlky, detské ihriská,“ povedala Balážová.

Mestá a obce si môžu tento poplatok stanoviť v rozmedzí 10 - 35 eur za štvorcový meter podlahovej plochy začatej stavby. Balážová zdôrazňuje, že k maximálnej možnej sadzbe siahne zrejme len Bratislava. „V priemere sa suma poplatku pohybuje na úrovni 15 eur za obytné či podnikateľské stavby. V chudobnejších regiónoch uvažujú, či vôbec zaviesť tento poplatok. Bez poplatku by mali vyššiu konkurencieschopnosť pre etablovanie sa investorov. Tam, kde je investičná výstavba nezastaviteľná, tam si mestá môžu dovoliť vyšší poplatok. Obce o tomto poplatku nepremýšľajú. Možno s výnimkou tých, ktoré sú v okolí Bratislavy,“ uviedla Balážová.

Právnu normu, zavádzajúcu miestny poplatok pre rozvoj, schválil parlament koncom minulého roka a účinnosť nadobudne 1. novembra. Účelom poplatku je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, týkať sa však má aj obnovy budov vrátane zatepľovania. Jeho výšku v rozmedzí od 10 do 35 eur za štvorcový meter  podlahovej plochy nadzemnej časti stavby majú určiť mestá a obce všeobecne záväzným nariadením.