Bratislava 7. januára (TABLET.TV) - Obyvateľstvo Európy aj Slovenska starne. V roku 2014 bol priemerný vek obyvateľov Slovenska 39,9 roka (ŠÚ SR), priemerný vek Európana 42,2 roka. Podľa Jána Šeba z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici čakajú slovenský dôchodkový systém dve krízy. Prvá príde v najbližších piatich až siedmich rokoch, druhá bude približne o dvadsať rokov. Vtedy totiž pôjdu do dôchodku silné populačné ročníky.

V decembri vyšla medzinárodná publikácia Pension Savings, ktorá hodnotí dôchodkové sporenie v 15-tich európskych krajinách. Jedným zo spoluautorov je Doc. Ján Šebo, PhD., finančný expert Európskej komisie v pracovnej skupine FSUG (Financial Services User Group) pôsobiaci na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

J. Šebo vníma slovenský dôchodkový systém pozitívne: „Pochopili sme, že spoliehať sa na jeden systém, jeden pilier, nech je akokoľvek robustný, je nesprávny prístup. Na Slovensku sme udržali a ďalej rozvíjame viac pilierový systém, ktorý síce kladie vyššie nároky na jednotlivca a jeho zodpovednosť voči svojmu dôchodku, na druhej strane práve to umožňuje rozložiť riziko.“

Česká republika, Maďarsko ani Poľsko viac pilierové systémy nevyužívajú. „V kontexte strednej a východnej Európy je Slovensko vnímané ako ostrovček pozitívnej deviácie,“ tvrdí J. Šebo. Krajiny západnej Európy majú viac pilierové dôchodkové systémy s dlhoročnou tradíciou. Najviac sa však stále spoliehajú na priebežný pilier. Krajiny strednej a východnej Európy majú dôchodkové systémy zložené prevažne z jedného, priebežného piliera, ktorý je manažovaný verejným sektorom. Vzhľadom na starnutie populácie má tlak na tento pilier tendenciu narastať.

Z hľadiska vyváženosti, udržateľnosti a rozloženia úspor na dôchodok J. Šebo uvádza tri parametre vyspelého dôchodkového systému. Prvým je „viacpilierovosť“. Piliere si navzájom nekonkurujú, ale dopĺňajú sa. K efektívnosti dôchodkového sporenia pomáha dlhodobá účasť a prispievanie do jednotlivých pilierov. Tretím parametrom je podľa J. Šeba konkrétne nastavenie jednotlivých pilierov.

V roku 2015 sa druhý pilier otvoril štvrtýkrát, občania mali možnosť z neho vystúpiť, vyplácali sa prvé renty. V roku 2016 bude druhý pilier existovať už dvanásty rok. J. Šebo označuje budúci rok ako druhú dekádu druhého piliera. Debata by mala smerovať k stabilizácií dôchodkového systému, k úprave technických detailov nastavenia druhého piliera. Zároveň je podľa J. Šeba nevyhnutné „mladým ľuďom vysvetliť dôležitosť sporenia na dôchodok už od začiatku ich vstupu na trh práce.“

OECD a Európska komisia sú inštitúcie, ktoré dlhodobo upozorňujú na nepriaznivý demografický vývoj obyvateľstva a dôležitosť existencie viac pilierových dôchodkových systémov. Európske štáty už nie sú schopné v plnej miere sa o občanov v dôchodkovom veku postarať. Ľudia v preddôchodkovom veku už nemajú čas vytvoriť si dostatočné finančné rezervy.

Slovenský dôchodkový systém čelí prvej vlne tlaku. Generácia rodičov dnešných štyridsiatnikov už je, alebo v najbližších rokoch odíde do dôchodku. Druhú, väčšiu vlnu tlaku J. Šebo očakáva približne o dvadsať rokov, keď dnešná generácia ľudí v produktívnom veku od 35 do 42 rokov dosiahne dôchodkový vek. „Vzhľadom na starnutie populácie, na Slovensku a ani v Európe nebude dostatočne silná generácia mladých zamestnaných ľudí, ktorí by dokázali týmto dôchodcom na dôchodky zarobiť,“ vysvetľuje J. Šebo.

Podľa J. Šeba je dôležité apelovať na dnešných mladých ľudí, aby využili viac pilierový dôchodkový systém. J Šebo radí: „Treba využiť všetky nástroje na zabezpečenie, ktoré sú dostupné, viesť už deti a mladých ľudí k zodpovednosti. Mladí pracujúci by mali využiť minimálne druhý pilier, životné poistenie či individuálne formy investovania a budovania kapitálu. Ideálne sporenie na dôchodok predstavuje relatívne malá suma, ktorú sporíte dlhodobo, napríklad 65 rokov. Takýto spôsob sporenia finančne výrazne nezaťažuje občana, výsledky sú však stabilné.“