S prijatím eura na Slovensku sa zvýšilo obchodovanie krajiny s eurozónou. Rast exportu však zaznamenala aj Česká republika, ktorá spoločnú menu neprijala. Podľa Tótha je preto aj na základe týchto výsledkov zatiaľ otázne, do akej miery pozitívne, či negatívne ovplyvnilo euro vývoj slovenskej ekonomiky. Chýbajú totiž dlhodobé dáta, keďže od zavedenia eura neubehlo ešte ani desať rokov.

NBS pred prijatím spoločnej meny predpokladala, že obchod s eurozónou v najbližších 15 rokoch výrazne vzrastie v intervale 30 – 90 %. "To sa zatiaľ napĺňa. Čiže zatiaľ vývoj zahranično-obchodnej výmeny s eurozónou je naozaj taký rýchly, ako sme si mysleli. Je to dokonca niekde v strede toho intervalu," priblížil Tóth.

Podľa neho môže byť pre slovenskú ekonomiku výhodou, že čím viac bude rásť obchod, tým sa bude môcť Slovensko viac špecializovať na vývoz produktov v oblastiach, v ktorých vyniká. "Čím viac budeme obchodovať, o to sa viac môžeme špecializovať na to, v čom sme dobrí a cez tú špecializáciu si potom zvýšiť aj rast ekonomiky, a tak aj životnú úroveň," priblížil viceguvernér.

Podobný vývoj obchodu ako na Slovensku však zaznamenala aj Česká republika, a to i bez zavedenia eura. „Trošku komplikujúci faktor je, že keď sa pozrieme na obchod, exporty v Čechách, tak tam sa to napĺňa takisto. Na jednej strane je dobré, že obchod rastie tak, ako sme chceli, aby rástol po zavedení eura, ale podobne rastie obchod aj v Českej republike, ktorá euro nemá. Teda je otázkou, či je to vďaka euru," podotkol Tóth.