Grécka dráma sa nateraz skončila. Kolíska európskej demokracie vystúpila zo záchranného programu EÚ, v ktorom bola od roku 2011. Ako je na tom Grécko po drastických ekonomických opatreniach, vysvetľoval ekonóm skupiny CentralNic Vladimír Vaňo.

Po Írsku, Portugalsku a Cypre vystupuje zo záchranného programu EÚ aj Grécko. Doterajší účet za pomoc dosiahol takmer 290 miliárd eur. „Grécko sa postavilo na vlastné nohy a dokáže samé refinancovať svoje potreby. Naďalej však musí plniť prísne kritériá veriteľov, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Musí dosahovať primárny prebytok, teda plusové verejné financie po odrátaní nákladov na úroky a splátky dlhov. Koniec záchranného programu tak neznamená koniec drakonickej liečby ekonomiky,“ zdôraznil Vaňo s tým, že záchrana Grécka bol správny krok a ukázala sa, že pád slovenskej vlády pre túto tému v roku 2011 bol zbytočný. „Ak by eurozóna nechal padnúť Grécko, náklady by boli pre členské krajiny nepomerne vyššie ako bola celková pomoc. Eurozóna zachránila svoju reputáciu a predišla omnoho horším dôsledkom a škodám,“ upozornil Vaňo.

Grécka ekonomika sa vrátila k rastu a zlepšuje sa aj jej exportná výkonnosť. Stále však platí, že väčšina jej obyvateľov to tak necíti. „Daňou za opatrenia a vyjdenie z krízy je, že reálne sa grécka ekonomika o viac ako štvrtinu zmenšila v porovnaní s obdobím  pred krízou. Znížila sa síce nezamestnanosť z 28% na 20%, no je to najmä vďaka slabo plateným pracovným miestam na úrovni minimálnej mzdy 580 eur. Ľudia síce majú prácu, pravidelný príjem, no s ním ledva pokrývajú svoje výdavky,“ dodal Vaňo.