HOSTIA:
Grigorij MESEŽNIKOV a Daniel MILO 

Bratislava 19. decembra 2016 (TABLET.TV)

Až 40 percent ľudí považuje kvalitu demokracie na Slovensku za skôr zlú až mizernú. Naopak, spokojných so stavom demokracie je iba približne štvrtina Slovákov (26 percent). Verejnosť podľa prezidenta stráca dôveru v štát, pretože sa kauzy vlečú. Doposiaľ sa nevyšetrila kauza piešťanského CT-čka, spis Gorila nie je potvrdený ani vyvrátený, v kauze Bašternák vyšetrujú ľudia podriadení ministerstvu vnútra samotného ministra. Nedôvera ľudí v štát aj spravodlivosť nahráva extrémizmu aj populizmu.

Grigorij MESEŽNIKOV
politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO)
„Je pozitívne, ak ľudia ešte stále očakávajú, že na zlepšenie situácie sú potrebné takéto kroky – posilnenie efektívnosti orgánov činných v trestnom konaní, polície, prokuratúry, sudcov. Ešte stále máme situáciu, keď väčšina občanov je nastavená na štandardné riešenia tých problémov, ktoré fakt ťažia túto spoločnosť a vyvolávajú predovšetkým pocit nespravodlivosti v ľuďoch. Ak sa však tie prípady korupcie a klientelizmu nebudú riešiť, potom neprekvapuje, že časť ľudí považuje za efektívnejšiu metódu prikročenie k neštandardným riešeniam a označovanie nepriateľa.“

„Trend radikalizácie sa neprejavuje iba tým, že sa posilňujú samotné extrémistické alebo radikálne skupiny, čo je evidentné nielen na Slovensku. Ale zároveň aj v mainstreamových demokratických stranách sa posilňuje radikálna extrémistická rétorika, snaha získať podporu obyvateľstva na vlne súperenia s radikálmi a extrémistami, tzv. posilnením nacionálnej rétoriky a hľadaním najmä tých nepriateľov, ktorí sú „zrozumiteľnými nepriateľmi“ pre značnú časť populácie."

Daniel MILO
bezpečnostný analytik
„Stúpajúca nedôvera v demokraciu má viaceré príčiny, ale hlavným dôvodom nie je zhoršujúca sa sociálno-ekonomická situácia, ale práve pocit nespravodlivosti, keď sa väčšina spoločnosti nepodieľa na benefitoch, ktoré priniesol vstup Slovenska do EÚ, na rozdiel od skupiny ľudí, ktorí na tom obrovským spôsobom profitujú. Toto spolu s množstvom káuz podrýva základnú dôveru občanov, že je tu vláda práva, a nie vláda osôb, a že všetci sme si rovní pred zákonom.“

KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Aké sú príčiny rastu extrémizmu a podpory xenofóbnym politickým stranám?
==> Kto je za tento stav zodpovedný? Rómovia? Utečenci?
==> Približne štvrtina občanov Slovenska by privítala návrat autoritatívneho režimu – ako sa dá tomuto trendu brániť?
==> Čo môžu urobiť politici, médiá, školy a rodičia...?
==> Aká je úloha prevencie a represie pri postihovaní extrémistických činov?
==> Je slovenská legislatíva dobre nastavená pri stíhaní extrémistov?
==> Extrémizmus a konšpirácie na internete – do akej miery sú práve dianie na internete a sociálnych sieťach spoluzodpovedné za stav extrémizmu na Slovensku?
==> Premiér ohlásil koniec politickej korektnosti  a pritvrdenie  opatrení voči kriminalite v rómskych osadách – je toto opatrenie kompetentné v boji proti kriminalite a korupcii a klientelizmu?
==> Podľa prezidenta Andreja Kisku verejnosť stráca dôveru v štát, pretože sa kauzy vlečú, táto nedôvera ľudí v štát aj spravodlivosť nahráva extrémizmu aj populizmu. Dvaja mocensky najvyšší politici vidia problém extrémizmu diametrálne odlišne – jeden sa zrejme mýli.

MODERÁTOR:
Juraj HRABKO

DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN