Bratislava 12. Júna (TASR) – V diskusnej relácii Mesiac v Bratislave to internetovej spravodajskej televízii TABLET.TV potvrdili zástupkyne mestskej komisie kultúry a ochrany historických pamiatok a zároveň bratislavské mestské poslankyne Katarína Šimončičová  (Bratislavský klub) a Lucia Štasselová (nezaradená). Zároveň vyjadrili prekvapenie nad tým, že magistrát v tomto smere ešte nekoná.

Poslankyne pripomenuli, že o vytvorení nového depozitára prostredníctvom kompletnej rekonštrukcie bývalej ZŠ rozhodla mestská komisia už 10. mája. „Na mimoriadnom zasadaní sme sa rozhodovali z dvoch možností, ktoré pripadali reálne do úvahy  – buď zrekonštruovať budovu bývalej ZŠ vo vlastníctve mesta, alebo nechať postaviť depozitár súkromníkovi a prenajímať si od neho priestory,“ objasnila predsedníčka komisie Katarína Šimončičová.

Zrealizovateľnosť oboch možností potvrdilo finančné oddelenie mesta. V prípade rekonštrukcie sa celkové náklady vrátane projektovej dokumentácie a vybavenia odhadovali na približne 5,3 milióna eur. Náklady na prenájom vyčíslili na 450.000 eur ročne. „Argumenty časové, technické i finančné rozhodli jednoznačne v prospech rekonštrukcie a investície do objektu, ktorý vlastní mesto,“ uviedla Lucia Štasselová . Zavážilo podľa nej  i to, že budova prešla statickým posudkom a podľa vyjadrení zástupcov Galérie mesta Bratislavy a Múzea mesta Bratislavy, ktorých zbierkový fond  by sa mal v novom depozitári uchovávať, ide z hľadiska metráže i dispozičných možností o vyhovujúci objekt.

Ako dodala Šimončičová, zrekonštruovaný objekt by navyše nemal slúžiť len ako depozitár. „Malo by to byť  i akési výchovno-vzdelávacie centrum, kde by zbierkové predmety mohli byť vystavené, kde by sa mohli konať i menšie výstavy pre školy i pre širokú verejnosť,“ objasnila Šimončičová v diskusnej relácii.

Roztrpčená však priznala, že  projekt stále ostáva iba na papieri. „Hoci vedenie mesta deklarovalo, že bude realizovať možnosť, ktorú odporučí komisia, Generálny investor Bratislavy (GIB) ako realizátor investície stále  nedostal  pokyn, aby začal s administratívnou prípravou projektu,“ skonštatovala Šimončičová. GIB je pritom podľa jej slov pripravený vyhlásiť verejné obstarávanie na spracovanie projektovej dokumentácie.  Štasselová si myslí, že táto situácia nahráva podozreniam a špekuláciám. „Neviem, či sa zasa má vynoriť nejaký problém, že sa to touto cestou nedá a má sa to tlačiť k tomu, aby sa išlo cestou prenájmu, ktorý je určite pre mesto horším variantom, pre niekoho však možno výhodným,“ poznamenala v Tablet.TV.

Vyhlásila, že apelovať na realizáciu odporúčaného riešenia budú poslanci  aj prostredníctvom rokovania zastupiteľstva. Šimončičová k tomu dodala, že ako predsedníčka komisie kultúry a ochrany historických pamiatok dostala poverenie, aby na júnovom zastupiteľstve (29.6.) predniesla uznesenie, požadujúce okamžité spustenie procesu prípravy nového depozitáru.

Podľa časového harmonogramu, ak sa v tomto období začne s projektovo-administratívnou prípravou, zrekonštruovaný objekt by mohol byť hotový do konca roka 2018. „To znie dobre, len sa naozaj musí už začať,“ zdôraznila Štasselová, poukazujúc na katastrofálny, nevyhovujúci stav súčasných depozitárov, ktorých prostredie poškodzuje umelecké diela.  „Sú to plechové, nezateplené budovy, vyznačujúce sa vysokou vlhkosťou i kolísavou teplotou, v dôsledku čoho obrazy chytajú pleseň,“  vysvetlila. Šimončičová doplnila, že len v Devínskej Novej Vsi je takto ohrozených približne 7000 diel  ktorých hodnota sa ráta v desiatkach miliónov eur.

Obe poslankyne zdôrazňujú, že povinnosť neodkladne riešiť problém s nevyhovujúcimi depozitmi  nevychádza iba zo súčasného, už naozaj kritického stavu zbierkového fondu, ale aj z faktu, že tento  stav zapríčinilo dlhoročné ignorovanie možných následkov zo strany magistrátu. „Riaditelia galérie i múzea na nevyhovujúce podmienky depozitov upozorňujú už viac ako desaťročie,“  pripomenuli.

Šimončičová i Štasselová sa zhodli v tom, že problém s depozitom je len jedným z dlhodobo neriešených problémov v oblasti ochrany pamiatkového fondu a kultúrnych objektov v hlavnom meste. V tejto súvislosti pripomínajú materiál, spracovaný riaditeľmi príspevkových organizácií, v ktorom títo poukazujú  na nevyhnutné rekonštrukcie najvýznamnejších pamiatok hlavného mesta, vrátane Múzea J. N. Hummela, Mirbachovho či Pálffyho paláca i Michalskej veže (tá by sa mala rekonštruovať z prostriedkov z prebytku hospodárenia za rok 2016). Štasselová upozorňuje, že dlhodobé neriešenie problémov vyústilo  do situácie, keď sa prestalo myslieť na pravidelnú údržbu. „A tak dochádza k tomu, že  pôvodne menší problém, ako napríklad porušená fasáda či neopravená  kanalizácia spôsobí, že roky do budovy zateká, vlhnú a plesnivejú steny, čo sú samozrejme oveľa väčšie škody,“ upozornila. Apeluje preto, aby starostlivosť o kultúrne pamiatky „nebola len o tom, že urobíme novú fasádu, ale aj o tom, že sa pozrieme, či nám nezateká strecha.“