Bratislava 6. marca (Teraz.sk) – Tretí marec 2019 sa do kroniky futbalového Slovana Bratislava zapísal veľkými písmenami. Belasí sa po viac než deviatich rokoch vrátili na novučičký štadión na Tehelnom poli. Pri tejto príležitosti pozvalo súčasné vedenie klubu viacero osobností z dávnej i nedávnej minulosti, medzi ktorými nechýbal ani legendárny argentínsky stredopoliar Fabio Nigro. A hoci mal hneď na druhý deň namierené späť do Južnej Ameriky, navštívil nás v redakcii, a tak sme s ním v televíznom štúdiu TABLET.TV prebrali viacero zaujímavých tém.

Dnes už 53-rodák z argentínskeho Junínu v provincii Buenos Aires tak v nedeľu stál bok po boku tých najväčších žijúcich hviezd v histórii bratislavského Slovana, ako sú Alexander Vencel st., Ivan Hrdlička, Anton Ondruš, Dušan Galis, Ladislav Pecko, Róbert Vittek a mnoho ďalších. „Priznám sa, že keď mi prišla pozvánka na otvorenie nového štadióna na Tehelnom poli, ostal som prekvapený. Je to dôkaz toho, že ľudia zo Slovanu na mňa nezabudli, tak ako na mňa nezabudli jeho fanúšikovia a ja zasa na nich. V Bratislave som prežil najkrajšie roky hráčskej kariéry, na ktoré veľmi rád a často spomínam. Teší ma, že belasí majú nový, krásny štadión, klub ako Slovan niečo také potreboval. A či mi nie je ľúto, že jeho dres neobliekam práve teraz? Ani nie. Hráčske časy sú už dávno za mnou. Zahral som si na starom Tehelnom poli, na ktorom bola taktiež vynikajúca atmosféra, a s tým som spokojný. Nový štadión a všetko okolo je krásne, no futbalu už mám dosť, nehrám ho dokonca ani doma v Argentíne,“ rozhovoril sa Fabio Nigro. 

Nigrova spojitosť so Slovanom sa datuje od roku 1993. Začiatky v najslávnejšom slovenskom klube neboli preňho vôbec jednoduché, no napriek tomu sa veľmi rýchlo stal miláčikom bratislavským tribún. „Začiatky boli naozaj veľmi náročné. Po slovensky som nevedel ceknúť ani slovo. S trénerom Galisom som rozprával po anglicky, s Dušanom Tittelom zasa po francúzsky, no to išlo len o dve-tri hodiny v kabíne. Hovorím si teda, čo ďalej. Nemôžem predsa dvadsať hodín chodiť po ulici a s nikým sa neporozprávať, nič si nevybaviť či niečo podobné. Jedinou cestou bolo učiť sa reč. Bol som si vedomý, že som prišiel hrať na Slovensko, zarábam slovenské peniaze, jem slovenské jedlo, čiže iná cesta ani neexistovala. Mal som voči tomu obrovský rešpekt a hoci je slovenčina veľmi náročná, pustil som sa do nej a sám som sa po slovensky naučil,“ vrátil sa myšlienkami štvrťstoročie dozadu zhovorčivý Argentínčan. 

V belasom napokon strávil Nigro tri sezóny, pričom na konci každej z nich sa tešil z majstrovského titulu. Okrem toho triumfovali so spoluhráčmi v Slovenskom pohári a taktiež sa im podarilo získať Matičný pohár. Pri tom všetkom nosil na drese číslo 10. To „zdedil“ po fenomenálnom Petrovi Dubovskom, ktorý krátko pred jeho príchodom prestúpil do Realu Madrid. Bolo to zaväzujúce? „Dubovský bol Dubovský, v tej dobe najlepší slovenský futbalista a ja som sa s ním nechcel porovnávať. Jednoducho, dostal som desiatku, a tak som s ňou hral. Pozrite sa, mal som okolo seba spoluhráčov, z ktorých drvivá väčšina bola v reprezentácii a ak som chcel pravidelne hrávať, každý jeden zápas som musel odmakať naplno a hrať dobre. Bolo úplne jedno, aké číslo mám na drese,“ pokračoval Nigro. 

Maradonu s Messim nemožno porovnávať

Mnohí fanúšikovia bratislavského veľkoklubu zastávajú názor, že práve šikovný Juhoameričan je dodnes najlepší legionár, aký kedy obliekal dres Slovana. Zaujímavosťou v tejto súvislosti je, že kým v polovici 90-tych rokoch bol práve on jediným zahraničným hráčom v tíme belasých, dnes je situácia takmer úplne opačná. „Doplatí na to slovenská reprezentácia. Ak chlapci z vlastného dorastu nedostanú príležitosť v A-tíme, kam pôjdu, čo s nimi bude? Rozpŕchnu sa a napokon sa stratia. Beriem, že Slovan chce mať v tíme len tých najlepších, a preto sa rozhodol ísť touto cestou a aj mu prajem úspech v pohárovej Európe, ale pre budúcnosť slovenskej reprezentácie to nie je dobré,“ myslí si Fabio Nigro. 

Nigrova pevná pozícia v Slovane bola o to cennejšia, že jeho vtedajšími spoluhráčmi boli futbalisti, ktorí tvorili kostru slovenskej reprezentácie. Ako ho medzi seba prijali a s ktorými z nich si najlepšie vychádzal? „S každým som bol kamarát, no azda najlepšie som si rozumel s Robom Tomaschekom. Čo sa týka futbalu, asi najväčší rozum mal Jaro Timko. Vždy vedel, kam sa má na ihrisku postaviť, či ako sa v ktorej situácii zachovať. Ale ako som už povedal, po svojom boku som mal takmer samých reprezentantov ako Kinder, Stúpala, Tittel, Maixner, Slovák, Németh či viacero ďalších, čiže každý vedel hrať futbal priam dokonale,“povedal Nigro, ktorý veľmi rád spomína aj na trénera Dušana Galisa. „Galis je taký blázon ako ja, mám ho strašne rád. Aj v sobotu sme boli spolu na káve a asi hodinu sme sa rehotali. Bol to môj kamarát, otec i tréner, ktorému som za veľmi veľa vďačný. Teraz už môžem prezradiť, že pri mojich začiatkoch v Slovane mi vždy podal pomocnú ruku. Keď som napríklad nemal peniaze, vytiahol ich z vrecka a dal mi zo svojho. Galis bol vynikajúci tréner, o tom nemusíme ani debatovať, ale pre mňa bol a je v prvom rade veľký kamarát.“

 

 

Rovnako ako Nigro pochádzajú z Argentíny aj dve z najväčších hviezd v histórii futbalu – Diego Maradona a Lionel Messi. Ktorý z nich je lepší? „Nemožno ich porovnávať. Maradona bol vo svojej dobe najlepší, v roku 1986 vyhral majstrovstvá sveta, hviezdil v Boce Juniors, Barcelone, Neapole, Sevilla, jednoducho všade, kde bol. Teraz pre zmenu kraľuje svetovému futbalu Messi, no on hral doteraz iba v Barcelone, tak ako napríklad Pelé iba za Santos. Takže, skôr by sa mohol Messi porovnávať s ním. Každopádne, najradšej by som bol, keby som si tých dvoch mojich krajanov mohol z tribúny pozrieť na ihrisku súčasne,“ s úsmevom uzavrel debatu Fabio Nigro, ktorý sa dnes okrem trénerstva venuje aj práci pre ľudí na dôchodku.