Bratislava 30. mája (Teraz.sk) - Bývalý hokejový obranca Boris Valábik je v súčasnosti na Slovensku populárnejší ako počas aktívnej kariéry. Muži si ho obľúbili pre jeho odbornú analýzu situácií počas nedávneho svetového šampionátu v Bratislave a Košiciach, ženy sa pre zmenu tešili na zápasy už len kvôli jeho prítomnosti na televíznej obrazovke. S 33-ročným nitrianskym rodákom sme sa v štúdiu TABLET.TV rozprávali nielen o hokeji.

Pre Valábika boli tohtoročné MS po vlaňajšej olympiáde a svetovom šampionáte v Dánsku tretím vrcholným podujatím, ktoré strávil v kresle spolukomentátora. Ako vyzerá Borisova príprava na jednotlivé duely? „Neviem, či ma teraz v televízii pochvália, ale musím sa priznať, že nijak. Nejako špeciálne sa naozaj nepripravujem. Stačí mi, keď si pozriem, ako tímy predtým hrali a na základe toho si urobím, akúsi predstavu, o čo sa snažili. Učím sa od sedemnástich rokov a robím to naďalej. Potom ma dovzdelávajú napríklad rozhovory s ľuďmi, ktorí skutočne o hokeji niečo vedia a majú s ním skúsenosti na najvyššej možnej úrovni. Napríklad z debát s Mišom Handzušom, Craigom Ramsayom, Mirom Šatanom či trénerom San Jose Peterom DeBoerom si vždy niečo zoberiem. A pozerám aj rôzne videá. To sú veci, ktoré ma posúvajú ďalej a pri ktorých si veľmi dobre uvedomujem, že ani zďaleka neviem všetko. Na konkrétne zápasy však nemám žiadnu špeciálnu prípravu, a keby ste sa ma opýtali pred zápasom Kanady s Fínskom, ktorí hráči z týchto tímov sú najlepší strelci, tak odpoveď nepoznám. Rovnako neviem nič o brankároch, keďže som nikdy nechytal. Preto, ak niekto povie, že to mal brankár chytiť, alebo že to bol jeho gól, tak zatínam zuby, lebo som v tej pozícii v živote nebol. Iné je to pre zmenu pri hráčoch v poli. Každopádne, moja príprava začala, keď som mal 17 rokov a prišiel som do Kanady. Zároveň musím povedať, že nehovorím niečo, o čom by som si nebol istý a keď spravím nejaké vyhlásenie, tak vždy treba za tým hľadať hlbší zmysel,“ rozhovoril sa Boris Valábik. 

Okrem fantastickej atmosféry a vysokej hernej úrovne Valábika prekvapil, ba až šokoval celkový triumf Fínska. Na šampionáte sa totiž predstavila viac než stovka hráčov z NHL, no severský tím ich mal vo svojom kádri iba dvoch - Jokiharjua z Chicaga a Lammika z Floridy. Svedčí to o niečom? „Samozrejme. Hokej je tímový šport a tí, ktorých o tom Fíni nepresvedčili, sú beznádejné prípady. Veď napokon, stačí si naozaj porovnať súpisky favorizovaných tímov s tou fínskou. Každý jeden fínsky hráč bol ochotný sa obetovať pre tím, nevidel som jediného, ktorý by preň nepracoval. A mne sa vždy páčilo a páči, keď tímovosť vyhrá nad individuálnymi zručnosťami. A či som očakával triumf Fínov? Kto povie, že áno, je klamár, pretože pri pohľade na menoslovy jednotlivých mužstiev, to nemohol očakávať nikto. Ale o to je to krajší príbeh,“pokračoval Valábik. 

Vďaka spolukomentovaniu tohtoročných MS sa bývalý hráč Atlanty Thrashers v zámorskej NHL stal pod Tatrami akýmsi novodobým sexsymbolom. „Ja to tak nevnímam. Žijem sám so sebou už 33 rokov, určite nemladnem a neopeknievam. Ak to však zovšeobecním, tak áno, uznávam, že ma začali ľudia na Slovensku vďaka spolukomentátorskej funkcii v televízii viac registrovať. Preto bolo pre mňa úsmevné, keď sa ľudia počas šampionátu pýtali, kto je to vlastne Valábik, nikdy som o ňom nepočul. Ale povedzme si na rovinu, v USA nikdy nepočuli napríklad o Eláne a my zasa o amerických country spevákoch. Vždy ide o uhol pohľadu. Čiže, v zámorí ma pre zmenu nepoznajú ako moderátora či analytika hokejových zápasov a na Slovensku ma ako hokejistu až tak neregistrovali. A priznám sa, že častokrát to vnímam ako obmedzený pohľad, akýsi pohľad z bubliny. No na otázku prekvapených, odkiaľ som prišiel, mám jednoduchú odpoveď. Na Slovensku som dva roky, dlhé obdobie predtým som žil v zahraničí, či už v Kanade, USA, Anglicku, Rakúsku, Kazachstane alebo v Česku. Ale aby som sa vrátil k spojeniu ja a sexymbol, zdá sa mi to veľmi prehnané,“ s úsmevom sa zamyslela desiatka draftu NHL z roku 2004. 

Jedine Šatan

Zástupy Valábikových obdivovateliek si však musia nechať zájsť chuť. Boris má už dlhší čas priateľku Luciu, s ktorou sa spoznal na policajnej škole v Pezinku. Ako ona vníma zvýšený záujem o jeho osobu? „Lucka nie je len krásna a zlatá, ale aj sebavedomá a mimoriadne silná žena. Veľmi dobre si uvedomuje svoje postavenie, čo je základ. V opačnom prípade by sa s tým totiž nevyrovnávala tak, ako sa jej to darí. No ak mám byť úprimný, veľa sa o tom nerozprávame, ale ak by jej to vadilo, som si istý, že by to doma vyzeralo inak. Preto som rád za to, ako to znáša. Som totiž typ človeka, ktorý chce po príchode domov od všetkého vypnúť, dať si pohár piva a mať svätý pokoj. A ona mi to umožňuje. Zároveň veľmi dobre vie, že si môže byť všetkým istá, čiže nemyslím si, že v tom vidí nejaký problém. A nevidím ho ani ja, nemám na to najmenší dôvod,“ poodhalil čo-to zo svojho súkromia Valábik, ktorý sa so svojou súčasnou partnerkou spoznal zhruba pred dvomi rokmi na Strednej odbornej policajnej škole v Pezinku, kde boli spolužiaci. 

 

 

Už o pár dní je na programe voľba prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), a keďže nitriansky valibuk je telom i dušou stále hokejista, zaujímalo nás, koho si vie v tejto funkcii predstaviť. „Jednoznačne Mira Šatana. Lepšieho kandidáta na ten post nepoznám. Na poste generálneho manažéra odviedol kus fantastickej roboty, vynikajúci výber trénera, žiadne reprezentačné ospravedlnenky či výhovorky neboli, pretože ho každý rešpektuje. Viem však o tom, že sám vidí priestor na ešte väčší zásah do slovenského hokeja, čo by zo súčasnej pozície nedokázal. Vďaka nej však už má zväzové skúsenosti, bol to vynikajúci hráč a navyše sa v hokeji neustále vzdeláva. A mať v sebe skĺbené práve tieto veci, je niečo výnimočné. Čiže, podľa mňa je Miro bez debaty najlepší kandidát na prezidenta hokejového zväzu,“ uzavrel Boris Valábik.