Bratislava 4. septembra (TASR) – Efektívnejší boj proti korupcii na Slovensku sa nezaobíde bez uplatňovania prísnejších sankcií, postihujúcich výnosy z trestnej činnosti. Rovnako je potrebné využívať komplexné finančné vyšetrovanie, skúmajúce majetkové pomery podozrivých osôb. Upozorňujú na to predkladatelia Národného protikorupčného programu (NPKP) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
      Materiál vypracoval Úrad vlády (ÚV) SR v nadväznosti na dokument Protikorupčná politika 2019-2023, ktorý vládny kabinet schválil v roku 2018. NPKP formuluje 14 cieľov a z nich vyplývajúce opatrenia, ktoré majú prispieť k zníženiu miery korupcie nielen vo verejnej správe, ale i na úrovniach preneseného výkonu štátnej správy a v podnikateľskom sektore.
      Autori dokumentu poukazujú na to, že jedným z hlavných problémov protikorupčného boja na Slovensku je fakt, že SR nedokáže uplatňovať primerané, odrádzajúce sankcie voči vinníkom. Argumentujú pritom analýzou rozhodnutí všeobecných súdov o konfiškáciách majetku. Vyplýva z nej, že v prevažnej väčšine prípadov sa súdne rozhodnutia týkajú prepadnutia alebo zhabania nástrojov na spáchanie trestného činu (v prípade korupcie napr. úplatok), ale nie výnosu z trestnej činnosti (napr. hodnoty zákazky získanej vďaka poskytnutému úplatku). "Z tohto hľadiska sa páchanie trestných činov javí ako veľmi výhodné, uložené tresty nemajú odrádzajúci účinok, naopak prax môže motivovať k ďalším deliktom," upozorňujú autori NPKP.
      Navrhujú preto v rámci opatrení zostaviť pracovnú skupinu, zloženú zo zástupcov ministerstiev, súdnych orgánov i právnických združení, ktorá by mala vykonať analýzu existujúcej legislatívy i aplikačnej praxe a predložiť návrhy riešení, vrátane nastavenia systému odhaľovania korupčných schém a sietí.
      Pripomínajú zároveň, že na to, aby mohol súd rozhodnúť o konfiškácii výnosu pochádzajúceho z trestnej činnosti je potrebné predchádzajúce komplexné finančné vyšetrovanie - zisťovanie majetkových pomerov podozrivých osôb a odhaľovanie finančných tokov, vrátane  majetkových prevodov. "Je potrebné uplatňovať princíp „follow the money“ a vykonávať činnosti proaktívneho finančného vyšetrovania už v štádiu odhaľovania trestnej činnosti, pred začatím trestného stíhania,“ zdôrazňujú predkladatelia, pričom upozorňujú, že tejto operatívnej činnosti sa musia venovať odborne pripravení policajti.
      NPKP takisto v tejto súvislosti avizuje nevyhnutnosť prijatia ďalších legislatívnych zmien súvisiacich so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku i jeho možnej konfiškácii, ktoré umožnia posilnenie vymožiteľnosti zákona v praxi. "V súčasnosti je nastavená veľmi vysoká hranica pre aplikáciu zákona, ktorá aktuálne predstavuje 1500-násobok minimálnej mzdy. Finančná polícia môže podať podnet na začatie konania podľa tohto zákona, až keď hodnota majetku presiahne 750.000 eur nad preukázateľné príjmy. Prekážkou úspešnej aplikácie zákona sú i medzery v ustanoveniach, ktoré napríklad bránia zisťovanie pôvodu majetku v zahraničí," upozornili.
      S realizáciou finančného vyšetrovania, zaisťovaním a konfiškáciou majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti úzko súvisí aj otázka ďalšieho nakladania s ním. Túto otázku by malo riešiť kreovanie špecializovanej inštitúcie, ktorá by spravovala zaistený a prepadnutý majetok.
      Ďalšími navrhovanými opatreniami v NPKP je posilnenie nezávislosti Finančnej spravodajskej jednotky i vytvorenie osobitného metodického usmernenia na posudzovanie návrhov zákonov z hľadiska existencie korupčného rizika. V legislatívnej oblasti autori správy poukazujú tiež na absenciu zákona o lobingu.
      Navrhované opatrenia sa týkajú aj zefektívnenia systému podávania a kontroly majetkových priznaní, taktiež implementácie podporných IT nástrojov na zvýšenie efektívnosti daňovej kontroly.
      Cieľom NPKP je tiež posilniť elimináciu korupčného správania v podnikateľskom sektore, k čomu by malo prispieť zjednodušenie a transparentné nastavenie pravidiel v prípade verejného obstarávania, poskytovania investícií a dotácií či využívania eurofondov, rovnako inšpirovanie sa príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. "Napríklad Francúzsko v roku 2016 zaviedlo protikorupčný zákon pod názvom SAPIN2. Podľa tohto zákona súkromné spoločnosti majú povinnosť zaviesť a uplatňovať protikorupčné opatrenia vrátane programu na identifikovanie a riadenie korupčných rizík,“ ozrejmili autori NPKP.
      Vyhodnotenie aplikácie jednotlivých opatrení protikorupčného programu bude mať na starosti ÚV SR. Správu bude predkladať na rokovanie vlády najneskôr do konca februára nasledujúceho roka.