Komárno patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na Slovensku. Svojou polohou na sútoku riek Dunaj a Váh bol aj významným strategickým miestom. Preto tu vybudovali jeden z najväčších pevnostných systémov rakúsko-uhorskej monarchie, povedal v rozhovore pre TASR pamiatkar Ľudovít Gráfel. 

V podstate celý pevnostný systém – až na niektoré detaily – je podľa jeho slov zachovaný dodnes v pôvodnom stave tak, ako bol vybudovaný. V období tureckých vojen sa stáva Komárno hraničnou pevnosťou a cisár Ferdinand nariaďuje výstavbu modernej pevnosti, povoláva fortifikačných staviteľov z Talianska a vzniká v európskom vnútrozemí prvá bastiónová pevnosť. Táto bola približne o sto rokov neskôr rozšírená za cisára Leopolda o takzvanú Novú pevnosť. Odolala všetkým dobyvačným vojnám Turkov.

Po tureckých vojnách stráca pevnosť svoj význam. Rakúska vojnová mašinéria na ňu znova upriamila svoju pozornosť začiatkom 19. storočia, keď monarchiu ohrozuje Napoleon. Rozhodla, že v Komárne bude vybudovaná najväčšia a najsilnejšia pevnosť monarchie. Prebudovala sa Stará pevnosť i Nová pevnosť, vybudovali vonkajšie obranné línie, ako je Palatínova línia a Vážska línia, a potom v polovici 19. storočia aj predsunuté pevnosti za rieku Dunaj a Váh – dunajské predmostie a vážske predmostie, a na strane dnešného Maďarska dve veľké pevnosti – Monoštorská pevnosť a Pevnosť Igmánd.

V Komárne, 22. júla 2020.