Bratislava 15. júna (Teraz.sk) – Po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) si bude bezpečnosť pri organizácii jednotlivých udalostí v priebehu inauguračného dňa nastupujúceho prezidenta Petra Pellegriniho vyžadovať oveľa väčšiu pozornosť, ako tomu bolo pred piatimi rokmi. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Inaugurácia Zuzany Čaputovej 15. júna 2019 podľa neho prilákala množstvo ľudí a bezpečnostné opatrenia neboli na takej úrovni, aká bude potrebná dnes. „Chodila v špalieri pomedzi dav a podávala ruky naľavo – napravo. Po atentáte na premiéra dúfam, že to bude zabezpečené lepšie,“ konštatoval Hrabko.

Z politického hľadiska bude podľa neho kľúčovým bodom inauguračného dňa zloženie prezidentského sľubu pred Národnou radou SR, ktorým sa Peter Pellegrini oficiálne ujme výkonu funkcie. „Teoreticky by pán Pellegrini mohol sľub nezložiť alebo ho zložiť s výhradou. Tým pádom by sa nestal hlavou štátu,“ upozornil Hrabko.

Odovzdávanie prezidentskej agendy podľa neho neformálne prebieha už od momentu zvolenia nového prezidenta. „Aj na to slúži čas od zvolenia do zloženia sľubu prezidenta,“ konštatoval Hrabko.

Medzi prvé agendy nového prezidenta bude podľa neho patriť posúdenie žiadosti vlády o vymenovanie Pavla Gašpara za nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Posúdiť žiadosť podľa neho mala už prezidentka Čaputová, niekoľko mesiacov však v tejto veci nekonala.

Pellegrini má podľa Hrabka už teraz naplánované pracovné cesty a bude sa musieť vyjadrovať aj k novoprijatej legislatíve. „Či zákony podpíše alebo vráti parlamentu,“ poznamenal Hrabko na margo prvých úloh nového prezidenta.

Za pozitívum považuje rozhodnutie nového slovenského prezidenta prvú oficiálnu návštevu absolvovať v Českej republike. „Táto tradícia je už dnes braná ako samozrejmosť, ale aj o túto samozrejmosť sa treba starať,“ konštatoval Hrabko.

Poradcom novej hlavy štátu pre medzinárodnú politiku bude bývalý šéf OBSE, exminister zahraničných vecí Ján Kubiš. „Je nespochybniteľné, že má dlhoročné skúsenosti tak s diplomaciou ako aj zahraničnou politikou a môže pomôcť prezidentovi otvárať dvere v zahraničí,“ reagoval Hrabko.

Návrh zákona, tzv. lex atentát, ktorý má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, označil Hrabko za problematický. „Neviem, ako bude bezpečnosť na Slovensku zlepšená tým, že bude bývalý premiér poberať doživotnú rentu,“ poznamenal na margo jedného z navrhovaných ustanovení zákona. Takáto renta má podľa neho opodstatnenie v prípade prezidentov, ktorí sú priamo volení a sú podľa ústavy najvyššími reprezentantmi krajiny.

Na margo trojice volieb, ktorými Slovensko od septembra 2023 prešlo, Hrabko povedal, že vo všetkých vyjadrili svoju vôľu tí, ktorí sú na to oprávnení, teda voliči. Spoločnosť však podľa neho ostáva vysoko polarizovaná. „Málokto by asi predpokladal, že po 30 rokoch, odkedy sme odstránili totalitný režim, sa bude spoločnosť nachádzať v takom stave, v akom mentálne je,“ konštatoval Hrabko.

Namiesto otvorenej spoločnosti sa podľa neho podarilo vybudovať uzavretú spoločnosť, v ktorej množstvo ľudí žije v uzatvorených názorových „bublinách“. Voľby podľa neho nemajú byť dôvodom na to, aby sa časť voličov vyhrážala emigráciou a po voľbách hľadala pomoc u psychológa. „Sociálne siete sú dobrý sluha ale zlý pán. Uzatvárame sa do bublín, kde počúvame iba tie názory, ktoré chceme počuť. Nie, že nechceme rešpektovať názory iných, často ich nechceme ani počuť,“ uzavrel Hrabko.