ZÁZNAM: Bukovszky: Najväčšie nedostatky sú vo vizuálnej dvojjazyčnosti
Nedostatočný je podľa neho aj počet dvojjazyčných úradných formulárov.
Bratislava 17. mája (TASR) – Nedostatky praktického používania menšinových jazykov na úrovni obcí a miest a štátnej správy sú podľa splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny Lászlóa Bukovszkého takmer identické. "Na prvom mieste je, že uvedené subjekty nezabezpečili uvedenie informácie týkajúcej sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku v jazykoch národnostných menšín." Vyhlásil to dnes na tlačovej konferencii.
Ďalej konštatoval, že občania nedostali informáciu o možnosti komunikovať v ústnom a písomnom styku v jazyku menšiny, zodpovedné orgány nezabezpečili na svojom území označenie obce v jazyku menšiny a neuviedli na úradných tabuliach názov obce v jazykoch národnostných menšín. Nedostatočný je aj počet dvojjazyčných úradných formulárov. "Tie najväčšie nedostatky sú vo vizuálnej dvojjazyčnosti," konštatoval.
Splnomocnenec na základe uznesenia vlády má vypracovať metodickú smernicu. Doteraz však podľa neho chýba materiál, ktorý vysvetľuje aplikáciu zákona. "Do konca júna, v zmysle uznesenia vlády, tento pomocný materiál bude vydaný a plánujem vydať metodické usmernenie aj v jazykoch národnostných menšín," dodal.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd Ábel Ravasz si myslí, že zákonná úprava by mala zabezpečiť tri veci – aby orgány štátnej a verejnej správy boli označené dvojjazyčne tam, kde žijú národnostné menšiny, aby príslušníci národnostných menšín boli informovaní o tom, že môžu komunikovať v ich jazyku a aby boli k dispozícii aj úradné formuláre v jazyku menšiny. "Keby sme toto mali, tak by sme všetci boli oveľa spokojnejší. Nejde o veci, ktoré by boli nad rámec zákona. Sú to zákonné povinnosti," uzavrel.
Podľa Bukovszkého príslušným orgánom ponúkli mesiac na to, aby im navrhli harmonogram na odstránenie týchto nedostatkov a zároveň im navrhli odbornú a metodickú pomoc. "V ochrane jazykových práv, respektíve v ich rozšírení, vidím najsilnejšiu záruku na zachovanie identity príslušníkov národnostných menšín. Kultúra nemôže existovať bez ochrany jazyka. Keď jazyk ustúpi do úzadia, tak si myslím, že podpora kultúr už bude druhotnou záležitosťou," konštatoval splnomocnenec.
Vláda SR sa v programovom vyhlásení v oblasti menšinovej politiky zaviazala, na základe analýzy, vytvoriť podmienky pre zosúladenie praxe používania menšinových jazykov s platnou legislatívou. "Úrad vlády každé dva roky pripraví správu o stave používania jazykov národnostných menšín. Táto správa bola prijatá v januári tohto roka," spresnil splnomocnenec.
Správa po prvý raz podľa neho identifikuje konkrétne nedostatky v praxi. Úrad vlády SR v spolupráci s úradom splnomocnenca pre národnostné menšiny koncom minulého roka uskutočnil dotazníkový prieskum na úrovni orgánov verejnej správy, aby zistili konkrétne nedostatky v praxi, ktoré boli zahrnuté v správe. Rozposlali 70-otázkové dotazníky do 638 obcí, kde žijú menšiny v zákonom stanovenej hranici 20 percent.
Ďalej konštatoval, že občania nedostali informáciu o možnosti komunikovať v ústnom a písomnom styku v jazyku menšiny, zodpovedné orgány nezabezpečili na svojom území označenie obce v jazyku menšiny a neuviedli na úradných tabuliach názov obce v jazykoch národnostných menšín. Nedostatočný je aj počet dvojjazyčných úradných formulárov. "Tie najväčšie nedostatky sú vo vizuálnej dvojjazyčnosti," konštatoval.
Splnomocnenec na základe uznesenia vlády má vypracovať metodickú smernicu. Doteraz však podľa neho chýba materiál, ktorý vysvetľuje aplikáciu zákona. "Do konca júna, v zmysle uznesenia vlády, tento pomocný materiál bude vydaný a plánujem vydať metodické usmernenie aj v jazykoch národnostných menšín," dodal.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd Ábel Ravasz si myslí, že zákonná úprava by mala zabezpečiť tri veci – aby orgány štátnej a verejnej správy boli označené dvojjazyčne tam, kde žijú národnostné menšiny, aby príslušníci národnostných menšín boli informovaní o tom, že môžu komunikovať v ich jazyku a aby boli k dispozícii aj úradné formuláre v jazyku menšiny. "Keby sme toto mali, tak by sme všetci boli oveľa spokojnejší. Nejde o veci, ktoré by boli nad rámec zákona. Sú to zákonné povinnosti," uzavrel.
Podľa Bukovszkého príslušným orgánom ponúkli mesiac na to, aby im navrhli harmonogram na odstránenie týchto nedostatkov a zároveň im navrhli odbornú a metodickú pomoc. "V ochrane jazykových práv, respektíve v ich rozšírení, vidím najsilnejšiu záruku na zachovanie identity príslušníkov národnostných menšín. Kultúra nemôže existovať bez ochrany jazyka. Keď jazyk ustúpi do úzadia, tak si myslím, že podpora kultúr už bude druhotnou záležitosťou," konštatoval splnomocnenec.
Vláda SR sa v programovom vyhlásení v oblasti menšinovej politiky zaviazala, na základe analýzy, vytvoriť podmienky pre zosúladenie praxe používania menšinových jazykov s platnou legislatívou. "Úrad vlády každé dva roky pripraví správu o stave používania jazykov národnostných menšín. Táto správa bola prijatá v januári tohto roka," spresnil splnomocnenec.
Správa po prvý raz podľa neho identifikuje konkrétne nedostatky v praxi. Úrad vlády SR v spolupráci s úradom splnomocnenca pre národnostné menšiny koncom minulého roka uskutočnil dotazníkový prieskum na úrovni orgánov verejnej správy, aby zistili konkrétne nedostatky v praxi, ktoré boli zahrnuté v správe. Rozposlali 70-otázkové dotazníky do 638 obcí, kde žijú menšiny v zákonom stanovenej hranici 20 percent.
