Poukázal, že takéto opatrenia sa majú použiť pri neočakávaných a nepredvídateľných situáciách, za ktoré migračnú krízu nepovažuje. "Dalo sa to naozaj dobre predpokladať, preto to nebolo použité správne, nehovoriac o dohodách Európskej rady na úrovni premiérov, ktorá bola odlišná od toho, ako hlasovanie zbehlo počas luxemburského predsedníctva," poznamenal Kaliňák.

Nesprávnosť povinných kvót potvrdzuje podľa neho aj reálny život. "Keď sme pred dvoma rokmi hovorili, že to fungovať nebude, tak to ani nefunguje. Po dvoch rokoch je relokovaných ani nie desať percent všetkých žiadateľov, ktorý sa mali nachádzať na území Grécka a Talianska," podotkol. Upozornil, že maltské predsedníctvo napriek tomu opäť prichádza s návrhom kvót "v ružovom".

"Mám pocit, že sa nevieme dostatočne dobre poučiť, ale je to vec, ktorá je asi súčasťou štandardného súboja, ktorý musíme zviesť," skonštatoval Kaliňák. Prípadné rozhodnutie o kvótach v prospech Slovenska by podľa neho malo význam najmä do budúcna, keďže Európska únia nečelila poslednej migračnej kríze.

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu začal dnes pojednávať žalobu na Radu EÚ pre rozhodnutie o povinných kvótach. Do sporu sa na strane Slovenska zapojilo Poľsko. Paralelnú žalobu tiež podala vláda Maďarska. K Rade EÚ, ktorá je odporcom, sa zase pripojila desiatka členských krajín.

Slovensko žiada, aby Súdny dvor EÚ vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť aj príslušné súdne trovy.