Bratislava 28. októbra (Teraz.sk) – V roku 1918 nevzniklo len Československo, z veľmi podobných dôvodov sa etablovalo aj kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré neskôr získalo názov Juhoslávia. Podobný rok spolupatričnosti, aký na základe rozhodnutia oboch vlád aktuálne prebieha v Čechách a na Slovensku, je však podľa politológa Juraja Marušiaka na Balkáne nepredstaviteľný. „Medzi Slovákmi a Čechmi nie sú masové hroby, nikdy proti sebe nebojovali, ak nerátame epizódku s tzv. Homolovým pučom z roku 1939,“ povedal v diskusii na Tablet.tv.

„Rozdelenie Československa nebolo rozpadom, išlo o pakt elít a udialo sa na základe ústavného zákona,“ poznamenal Marušiak. Napriek tomu však bude podľa neho vzťah k československej štátnosti vždy trochu iný v Čechách, ako na Slovensku. „Bez Československa by sotva vzniklo Slovensko v jeho dnešných hraniciach. Ale či sa nám to páči alebo nie, dnešná slovenská štátnosť je do istej miery popretím a odmietnutím československej štátnosti,“ povedal politológ.

„Aj národy bývalej Juhoslávie si pripomínajú rok 1918, vtedy vzniklo kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Podobne ako v prípade Československa išlo o účelové spojenectvo. Chorvátska reprezentácia potrebovala istú oporu voči nárokom Rakúska, Maďarska či Talianska, v očiach Srbska to bola príležitosť rozšíriť hranice Srbska. Ale potom, ako sa vyvíjali vzťahy v Juhoslávii po Titovej smrti a neskôr po jej rozpade je veľmi ťažké predstaviť si nejaké zmierenie,“ dodal.

Vlády Slovenskej a Českej republiky na svojom piatom spoločnom zasadnutí vlani v septembri v Ledniciach vyhlásili rok 2018 za rok slovensko–českej a česko–slovenskej vzájomnosti, aj vzhľadom na viacero spoločných okrúhlych výročí v tomto roku. Precedensy na podobnú iniciatívu dvoch štátov, sa podľa Marušiaka hľadajú ťažko. „Priznám sa, že o tomto neviem. Sú príklady spolupráce v oblasti tzv. historických politík alebo politík pamäti. Napríklad Nemecko a Francúzsko vypracovali spoločnú učebnicu moderných dejín. Ale len veľmi málo vecí spred druhej svetovej vojny vo vzťahoch Francúzska a Nemecka je takých, že by boli hodné oslavovania, takže ide skôr o pripomínanie si a skôr o to, aby jedna strana pochopila, ako historické momenty vnímala strana druhá,“ povedal. 

Viac čítajte tu.