TOMI KID EXKLUZÍVNE: O nutele na trenkách, troch deťoch a budúcnosti
Bratislava, 29. októbra (Teraz.sk/Andrej Smatana) - Tomi KID Kovács patrí k našim najúspešnejším športovcom za posledné roky. Nebyť jeho, možno by sa na Slovensku už dnes hovorilo o boxe ako o historickom športe. Pred pár dňami však 39-ročný rodák z Galanty ohlásil koniec aktívnej kariéry, a tak ho už fanúšikovia v jeho tradičnej úlohe neuvidia. O dôvodoch odchodu z ringu, prezývke KID, svojich troch deťoch či plánoch do budúcna porozprával v debate pre TABLET.TV.
Posledný súťažný duel absolvoval Tomi KID 16. októbra tohto roku. Svojich priaznivcov v nitrianskej športovej hale však dlho nenapínal, keďže súboj s gruzínskym pästiarom Giorgim Berošvilim rozhodca po 90 sekundách po Tomiho jasnej prevahe predčasne ukončil. „Nepovedal by som, že samotný zápas či príprava naň bola náročná, skôr to bolo pre mňa ťažké celkovo. Mám totiž za sebou 30 rokov aktívnej kariéry, veľakrát sa mi nespalo dobre a najmä v posledných dňoch či týždňoch. Mal som rôzne sny, snívalo sa mi o mojich začiatkoch, keď ma trénoval otec, o prvých zápasoch a podobne. Akoby som bojoval s tým, že nechcem odísť do dôchodku. Z toho dôvodu som to prežíval naozaj ťažko,“ rozhovoril sa Tomi KID Kovács.
Tomi odboxoval v profiringu celkovo 30 zápasov, pričom len v dvoch z nich ťahal za kratší koniec. Napriek tomu ho v pamäti máta duel o európsky titul s Uganďanom Hamsom Wanderom z februára 2011, ktorý síce vyhral, no cítil sa po ňom zbitý ako pes. „V tom čase som prežíval veľmi ťažké obdobie. Okrem toho, že som sa rozvádzal, zastrelili môjho veľmi dobrého priateľa, z galavečera odstúpil silný sponzor, deň pred samotným duelom som do noci upravoval halu, aby bolo všetko dôkladne pripravené, ,dohadzovač´ súpera ma neustále ohľadom Wanderu klamal,“ vysvetlil, s akými problémami v hlave nastupoval na tento duel a z čoho mohli prameniť problémy, ktorými sa počas neho boril.
Nemal motiváciu
A prečo sa jeho meno začalo medzi profesionálmi objavovať až po tom, čo oslávil 30. narodeniny? „Priznám sa, že ešte predtým, ako som sa do profiringu dostal, som chcel zavesiť rukavice na klinec. Mal som za sebou nejaké prehry medzi amatérmi, nejaké pády, počul som zlé slová na moju osobu a aj z toho dôvodu som nemal motiváciu a bol som znechutený. Naraz však prišiel za mnou jeden maďarský tréner, s ktorým som chodil do Nemecka na zápasy, vyhrával som a práve on ma nahovoril na vstup medzi profesionálov,“ pokračoval.
