Vodná doprava je jednou z najhospodárnejších a najekologickejších
Jej význam zároveň umocňuje fakt, že polovica obyvateľstva Európy žije pri pobreží alebo popri vnútrozemských vodných cestách.
Bratislava 5. augusta (TASR) - Vodná doprava je v súčasnosti podľa ministerstva dopravy považovaná za jednu z najhospodárnejších a najekologickejších spôsobov prepravy. Jej význam zároveň umocňuje fakt, že polovica obyvateľstva Európy žije pri pobreží alebo popri vnútrozemských vodných cestách.
"Vodná doprava má svoje špecifiká, avšak v ostatnej dobe sa na ňu čoraz viac obracajú oči kompetentných predstaviteľov hlavne vzhľadom na jej nesporné výhody," uviedlo ministerstvo dopravy pre TASR.
Napríklad vnútrozemské plavidlá majú nosnosť porovnateľnú so stovkami kamiónov, čím je možné šetriť prepravné náklady, znižovať emisie a odľahčovať cesty. Vnútrozemské plavidlo dokáže podľa rezortu dopraviť jednu tonu nákladu takmer štyrikrát ďalej ako kamión s rovnakou spotrebou energie.
Pre veľkú obchodnú plavbu sa na Slovensku využíva prevažne len medzinárodná vodná cesta Dunaj, ktorá je považovaná zároveň za najväčšiu slovenskú rieku. "Vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno sa preloží rádovo 2,5 až 3 milióny ton tovaru ročne, prevažne v exporte," vyčíslilo ministerstvo. Tovary sú slovenské ale aj tranzitujúce.
Osobné kajutové lode zase dovezú hlavne do Bratislavy ročne 300.000 turistov a výletné lode aj na iných vodných cestách a vodných plochách na Slovensku prevezú ročne 130.000 až 150.000 rekreantov.
V rámci koncepcie rozvoja vodnej dopravy na Slovensku do roku 2020 je pritom pre ministerstvo dopravy prioritou rieka Dunaj. A to úprava jej navigačných podmienok na plnú splavnosť. "V rámci budovania a modernizácie logistických centier je koncepčnou prioritou vlády SR pre vodnú dopravu do roku 2020 modernizácia verejného prístavu Bratislava," dodal rezort.
Zo zdrojov alokovaných v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra (OPII) ministerstvo predložilo výzvu na predkladanie žiadostí na pridelenie nenávratnej finančnej pomoci na sumu 150 miliónov eur. V súčasnosti boli spracované štyri žiadosti, ktoré boli predložené na schválenie Európskej komisii a tieto projekty boli úspešne prijaté a schválené. "Celková výška alokovaných zdrojov sa pohybuje na úrovni 379,2 milióna eur," vyčíslil rezort.
"Vodná doprava má svoje špecifiká, avšak v ostatnej dobe sa na ňu čoraz viac obracajú oči kompetentných predstaviteľov hlavne vzhľadom na jej nesporné výhody," uviedlo ministerstvo dopravy pre TASR.
Napríklad vnútrozemské plavidlá majú nosnosť porovnateľnú so stovkami kamiónov, čím je možné šetriť prepravné náklady, znižovať emisie a odľahčovať cesty. Vnútrozemské plavidlo dokáže podľa rezortu dopraviť jednu tonu nákladu takmer štyrikrát ďalej ako kamión s rovnakou spotrebou energie.
Pre veľkú obchodnú plavbu sa na Slovensku využíva prevažne len medzinárodná vodná cesta Dunaj, ktorá je považovaná zároveň za najväčšiu slovenskú rieku. "Vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno sa preloží rádovo 2,5 až 3 milióny ton tovaru ročne, prevažne v exporte," vyčíslilo ministerstvo. Tovary sú slovenské ale aj tranzitujúce.
Osobné kajutové lode zase dovezú hlavne do Bratislavy ročne 300.000 turistov a výletné lode aj na iných vodných cestách a vodných plochách na Slovensku prevezú ročne 130.000 až 150.000 rekreantov.
V rámci koncepcie rozvoja vodnej dopravy na Slovensku do roku 2020 je pritom pre ministerstvo dopravy prioritou rieka Dunaj. A to úprava jej navigačných podmienok na plnú splavnosť. "V rámci budovania a modernizácie logistických centier je koncepčnou prioritou vlády SR pre vodnú dopravu do roku 2020 modernizácia verejného prístavu Bratislava," dodal rezort.
Zo zdrojov alokovaných v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra (OPII) ministerstvo predložilo výzvu na predkladanie žiadostí na pridelenie nenávratnej finančnej pomoci na sumu 150 miliónov eur. V súčasnosti boli spracované štyri žiadosti, ktoré boli predložené na schválenie Európskej komisii a tieto projekty boli úspešne prijaté a schválené. "Celková výška alokovaných zdrojov sa pohybuje na úrovni 379,2 milióna eur," vyčíslil rezort.
