Neplodným párom môže pomôcť genetické vyšetrenie
Asistovaná reprodukcia je jednou z oblastí, v ktorej sa uplatňuje genetika.
Bratislava 2. júna (TASR) - Genetika napomáha pri odhaľovaní príčin neplodnosti či spontánnych potratov, stanovení správnej diagnózy a liečby neplodnosti páru a tiež prispieva k tomu, aby sa počaté dieťa narodilo zdravé.
Podľa genetičky Ivety Černákovej, má v súčasnosti problém s počatím 15 až 20 percent párov. Ich počet narastá, čo súvisí s naším životným štýlom, ale aj s odkladaním materstva do vyšších vekových kategórií. "Príčiny sú zo 40 percent na strane žien, zo 40 percent na strane mužov a príčina u zvyšných 20 percent zostáva neodhalená," dopĺňa na margo neplodnosti, ktorá sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie považuje za chorobu. "Trpí ňou pár, ktorý sa minimálne rok bezúspešne snaží o počatie pri pravidelnom nechránenom styku alebo sa počatie opakovane, teda minimálne dvakrát, skončilo spontánnym potratom. Vtedy sú namieste genetické vyšetrenia muža aj ženy."
V genetických laboratóriách môžu pomôcť aj párom, ktorým sa nedarí mať dieťa prirodzeným spôsobom a úspešní zatiaľ neboli ani v centrách asistovanej reprodukcie. Dokážu tam robiť vyšetrenia, ktoré sú v priamej nadväznosti na umelé oplodnenie, hovoria tomu personalizovaná medicína. "Ide o liečebné postupy, ktoré sú založené na diagnostike istej časti genómu. Napríklad, u mužov s horším spermiogramom vyšetrujeme dva konkrétne gény kódujúce hormón FSH a jeho receptor a podľa toho, aké sú, muž buď dostane, alebo nedostane hormonálnu liečbu. Takáto diagnostika a následná liečba sa ukazujú ako veľmi užitočné, pretože máme páry, ktoré po nej otehotneli buď pomocou asistovanej reprodukcie, alebo prirodzene," vysvetľuje odborníčka z genetického laboratória ReproGen.
Dedičnosť sa podieľa na neplodnosti, celkovo na poruchách plodnosti, zhruba 20 až 30 percentami. Iveta Černáková upozorňuje, že neplodnosť alebo poruchy plodnosti sú podmienené multifaktoriálne: "Sú tam zložky gynekologické, urologické, hormonálne, anatomické, ale aj imunologické či genetické. Dôležitá je negenetická zložka, ako sú faktory vonkajšieho prostredia, napríklad vykonávaná profesia, prekonané choroby a liečba, životný štýl či stravovanie."
U mužov prispieva vo významnej miere k zhoršeniu kvality spermií fajčenie. "Stres, mobily a ich nosenie vo vrecku a za pásom, teplo v akejkoľvek podobe - zápalové ochorenia, tesná spodná bielizeň, laptop zložený v lone, saunovanie, termálne kúpele, nadmerná cyklistika," dopĺňa genetička a na margo vonkajších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť plodnosť žien, dodáva: "Bolo v móde nosenie oblečenia, ktoré odhaľovalo brušnú časť, kríže, ktoré súvisia s prechladnutím a môžu viesť k nepriechodnosti vajcovodov, atď. Celkovo však tvorba vajíčok je robustnejší proces ako je tvorba spermií, a u žien sú tie faktory úplne iné, ako sú u mužov."
U žien zohráva svoju úlohu tiež vek, rodičovstvo odkladajú na neskôr, keď budú mať vzdelanie, partnerské, kariérne či finančné zázemie. "Snaha mať dieťa sa posúva do vyšších vekových kategórií okolo 30, 35 až do 40 rokov. V tomto veku je žena biologicky nastavená inak, v dôsledku toho sa riešia problémy súvisiace nielen s vekom, ale aj prekonanými ochoreniami, hormonálnymi poruchami," povedala pre TASR Iveta Černáková. Ženy by si mali rozmyslieť v akom veku chcú úspešne priviesť na svet potomka, pretože spolu s nimi starnú aj ich vajíčka. "Ženy sa rodia s obmedzeným počtom vajíčok, s ktorými si vystačia až do menopauzy. Vajíčka sú pri tom vystavené všetkých faktorom prostredia, ktoré pôsobia aj na ženu a so zvyšujúcim sa vekom u ženy nastávajú aj poruchy na úrovni chromozómov."
Podľa genetičky Ivety Černákovej, má v súčasnosti problém s počatím 15 až 20 percent párov. Ich počet narastá, čo súvisí s naším životným štýlom, ale aj s odkladaním materstva do vyšších vekových kategórií. "Príčiny sú zo 40 percent na strane žien, zo 40 percent na strane mužov a príčina u zvyšných 20 percent zostáva neodhalená," dopĺňa na margo neplodnosti, ktorá sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie považuje za chorobu. "Trpí ňou pár, ktorý sa minimálne rok bezúspešne snaží o počatie pri pravidelnom nechránenom styku alebo sa počatie opakovane, teda minimálne dvakrát, skončilo spontánnym potratom. Vtedy sú namieste genetické vyšetrenia muža aj ženy."
V genetických laboratóriách môžu pomôcť aj párom, ktorým sa nedarí mať dieťa prirodzeným spôsobom a úspešní zatiaľ neboli ani v centrách asistovanej reprodukcie. Dokážu tam robiť vyšetrenia, ktoré sú v priamej nadväznosti na umelé oplodnenie, hovoria tomu personalizovaná medicína. "Ide o liečebné postupy, ktoré sú založené na diagnostike istej časti genómu. Napríklad, u mužov s horším spermiogramom vyšetrujeme dva konkrétne gény kódujúce hormón FSH a jeho receptor a podľa toho, aké sú, muž buď dostane, alebo nedostane hormonálnu liečbu. Takáto diagnostika a následná liečba sa ukazujú ako veľmi užitočné, pretože máme páry, ktoré po nej otehotneli buď pomocou asistovanej reprodukcie, alebo prirodzene," vysvetľuje odborníčka z genetického laboratória ReproGen.
Dedičnosť sa podieľa na neplodnosti, celkovo na poruchách plodnosti, zhruba 20 až 30 percentami. Iveta Černáková upozorňuje, že neplodnosť alebo poruchy plodnosti sú podmienené multifaktoriálne: "Sú tam zložky gynekologické, urologické, hormonálne, anatomické, ale aj imunologické či genetické. Dôležitá je negenetická zložka, ako sú faktory vonkajšieho prostredia, napríklad vykonávaná profesia, prekonané choroby a liečba, životný štýl či stravovanie."
U mužov prispieva vo významnej miere k zhoršeniu kvality spermií fajčenie. "Stres, mobily a ich nosenie vo vrecku a za pásom, teplo v akejkoľvek podobe - zápalové ochorenia, tesná spodná bielizeň, laptop zložený v lone, saunovanie, termálne kúpele, nadmerná cyklistika," dopĺňa genetička a na margo vonkajších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť plodnosť žien, dodáva: "Bolo v móde nosenie oblečenia, ktoré odhaľovalo brušnú časť, kríže, ktoré súvisia s prechladnutím a môžu viesť k nepriechodnosti vajcovodov, atď. Celkovo však tvorba vajíčok je robustnejší proces ako je tvorba spermií, a u žien sú tie faktory úplne iné, ako sú u mužov."
U žien zohráva svoju úlohu tiež vek, rodičovstvo odkladajú na neskôr, keď budú mať vzdelanie, partnerské, kariérne či finančné zázemie. "Snaha mať dieťa sa posúva do vyšších vekových kategórií okolo 30, 35 až do 40 rokov. V tomto veku je žena biologicky nastavená inak, v dôsledku toho sa riešia problémy súvisiace nielen s vekom, ale aj prekonanými ochoreniami, hormonálnymi poruchami," povedala pre TASR Iveta Černáková. Ženy by si mali rozmyslieť v akom veku chcú úspešne priviesť na svet potomka, pretože spolu s nimi starnú aj ich vajíčka. "Ženy sa rodia s obmedzeným počtom vajíčok, s ktorými si vystačia až do menopauzy. Vajíčka sú pri tom vystavené všetkých faktorom prostredia, ktoré pôsobia aj na ženu a so zvyšujúcim sa vekom u ženy nastávajú aj poruchy na úrovni chromozómov."
