OZ KOVO nesúhlasí s väčším prijímaním zamestnancov z tretích krajín
Odborový zväz (OZ) KOVO nesúhlasí s uvoľnením podmienok pre zamestnávanie ľudí z tretích krajín.
Bratislava 26. augusta (TASR) - Na Slovensku je totiž podľa zväzu stále dostatok ľudí, ktorých možno rekvalifikovať, aby ich bolo možné zamestnať na žiadané pracovné pozície. Okrem toho by sa malo podľa OZ KOVO vo firmách obmedziť určitým percentom zamestnávanie agentúrnych zamestnancov.
"Nemôžeme súhlasiť s tlakom zamestnávateľov, aby sme čoraz viac ľudí prijímali z tretích krajín. Skôr si myslíme, že by sa mali zlepšiť pracovné podmienky v niektorých firmách, aby ľudia mali záujem pracovať. Máme okolo 100.000 zamestnancov, ktorí by sa dali rekvalifikovať, a to je jedna z ciest," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda OZ KOVO Emil Machyna.
Podľa jeho slov bolo doteraz zo strany zamestnávateľov duálne vzdelávanie aj rekvalifikácie zanedbávané. Ďalšou možnosťou je aj dotiahnuť pracovať na Slovensko ľudí, ktorí v súčasnosti pracujú v zahraničí. "V Česku stále pracuje okolo 40.000 zamestnancov. Migrácia do Rakúska predstavuje okolo 42.000 ľudí, migrácia do Nemecka je 24.000 ľudí a do Anglicka migruje 8000 ľudí," vyčíslil Machyna s tým, že veľa ľudí pritom v zahraničí pracuje v priemysle a mnohí z nich by sa dali využiť na Slovensku.
Väčšie úsilie v oblasti vzdelávania by mali podľa OZ KOVO vynaložiť aj sprostredkovateľské agentúry, ktoré by si mali brať príklad od zahraničných. "Pripravujú ľudí. Dnes je tlak aj zo strany agentúr, aby zamestnávatelia hľadali ľudí v zahraničí," priblížil Machyna.
Obmedziť by sa mal tiež celkový počet agentúrnych pracovníkov. "V niektorých fabrikách je 50 % agentúrnych zamestnancov a kmeňoví ľudia v mnohých firmách odmietajú pracovať, pretože novému nekvalifikovanému zamestnancovi sa musia venovať a často robia prácu aj za neho," upozornil Machyna s tým, že zväz bude navrhovať zmeny. "Menil sa už zákon, pomohol, ale som presvedčený, že by sme mali hľadať cestu, ako ísť do percentuálneho obmedzenia počtu agentúrnych zamestnancov. Dnes sa to zneužíva, je to otázka nákladov," tvrdí Machyna.
Zväz však nemá problém s tým, aby dostali šancu pracovať na Slovensku vysokokvalifikovaní odborníci. "Nemáme problém s vysokokvalifikovanými ľuďmi pre IT technológie alebo zdravotníctvo, kde je nutná potreba na zabezpečenie požiadaviek a je dôležité, aby boli zamestnanci prijatí," doplnil Machyna. Na Slovensku pritom podľa OZ KOVO v súčasnosti pracuje približne 18.030 pracovníkov z tretích krajín.
Potrebné je tiež pokračovať v zvyšovaní miezd. "Nikdy nenastalo ani prepúšťanie, ani to, že by firmy z dôvodu minimálnej mzdy krachovali. Skôr to boli iné ekonomické dôvody. Ak hrubý domáci produkt rastie, ak rastie produktivita práce, rentabilita, zisk spoločnosti, tak som presvedčený, že by mali rásť aj mzdy," podotkol Machyna v súvislosti s rokovaniami o minimálnej mzde. Tú navrhuje rezort práce od budúceho roka zvýšiť na 435 eur mesačne.
Zväz chce rokovať aj o zavedení sektorovej minimálnej mzdy. "Sme ochotní diskutovať o tom, aby bola minimálna mzda možno v rámci sektora, čiže nebola by jedna minimálna mzda, ale bolo by viac sektorových. Určite odmietame, aby bola regionálna minimálna mzda," dodal Machyna.
"Nemôžeme súhlasiť s tlakom zamestnávateľov, aby sme čoraz viac ľudí prijímali z tretích krajín. Skôr si myslíme, že by sa mali zlepšiť pracovné podmienky v niektorých firmách, aby ľudia mali záujem pracovať. Máme okolo 100.000 zamestnancov, ktorí by sa dali rekvalifikovať, a to je jedna z ciest," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda OZ KOVO Emil Machyna.
Podľa jeho slov bolo doteraz zo strany zamestnávateľov duálne vzdelávanie aj rekvalifikácie zanedbávané. Ďalšou možnosťou je aj dotiahnuť pracovať na Slovensko ľudí, ktorí v súčasnosti pracujú v zahraničí. "V Česku stále pracuje okolo 40.000 zamestnancov. Migrácia do Rakúska predstavuje okolo 42.000 ľudí, migrácia do Nemecka je 24.000 ľudí a do Anglicka migruje 8000 ľudí," vyčíslil Machyna s tým, že veľa ľudí pritom v zahraničí pracuje v priemysle a mnohí z nich by sa dali využiť na Slovensku.
Väčšie úsilie v oblasti vzdelávania by mali podľa OZ KOVO vynaložiť aj sprostredkovateľské agentúry, ktoré by si mali brať príklad od zahraničných. "Pripravujú ľudí. Dnes je tlak aj zo strany agentúr, aby zamestnávatelia hľadali ľudí v zahraničí," priblížil Machyna.
Obmedziť by sa mal tiež celkový počet agentúrnych pracovníkov. "V niektorých fabrikách je 50 % agentúrnych zamestnancov a kmeňoví ľudia v mnohých firmách odmietajú pracovať, pretože novému nekvalifikovanému zamestnancovi sa musia venovať a často robia prácu aj za neho," upozornil Machyna s tým, že zväz bude navrhovať zmeny. "Menil sa už zákon, pomohol, ale som presvedčený, že by sme mali hľadať cestu, ako ísť do percentuálneho obmedzenia počtu agentúrnych zamestnancov. Dnes sa to zneužíva, je to otázka nákladov," tvrdí Machyna.
Zväz však nemá problém s tým, aby dostali šancu pracovať na Slovensku vysokokvalifikovaní odborníci. "Nemáme problém s vysokokvalifikovanými ľuďmi pre IT technológie alebo zdravotníctvo, kde je nutná potreba na zabezpečenie požiadaviek a je dôležité, aby boli zamestnanci prijatí," doplnil Machyna. Na Slovensku pritom podľa OZ KOVO v súčasnosti pracuje približne 18.030 pracovníkov z tretích krajín.
Potrebné je tiež pokračovať v zvyšovaní miezd. "Nikdy nenastalo ani prepúšťanie, ani to, že by firmy z dôvodu minimálnej mzdy krachovali. Skôr to boli iné ekonomické dôvody. Ak hrubý domáci produkt rastie, ak rastie produktivita práce, rentabilita, zisk spoločnosti, tak som presvedčený, že by mali rásť aj mzdy," podotkol Machyna v súvislosti s rokovaniami o minimálnej mzde. Tú navrhuje rezort práce od budúceho roka zvýšiť na 435 eur mesačne.
Zväz chce rokovať aj o zavedení sektorovej minimálnej mzdy. "Sme ochotní diskutovať o tom, aby bola minimálna mzda možno v rámci sektora, čiže nebola by jedna minimálna mzda, ale bolo by viac sektorových. Určite odmietame, aby bola regionálna minimálna mzda," dodal Machyna.
