Štát chce úsporu či lepšie využitie financií v informatizácii
Pôvodne vláda plánovala minúť na IT v najbližších štyroch rokoch približne 2,2 miliardy eur. Revízia výdavkov by však mala priniesť takmer 500 miliónov eur.
Bratislava 26. júla (TASR) – Na projektoch v oblasti informatizácie by chcel štát v rokoch 2017 až 2020 ušetriť alebo efektívnejšie využiť 497 miliónov eur. Vyplýva to z priebežnej správy o revízii výdavkov na informatizáciu, ktorú dnes zverejnilo Ministerstvo financií SR. Ide o súčasť projektu Hodnota za peniaze, na ktorom s rezortom spolupracuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD).
Pôvodne vláda plánovala minúť na IT v najbližších štyroch rokoch približne 2,2 miliardy eur. Revízia výdavkov by však mala priniesť takmer 500 miliónov eur, v dôsledku čoho by sa mohli náklady na informatizáciu znížiť na približne 1,7 miliardy eur. V prvom roku revízie predpokladajú štátni analytici 10 % úspor oproti pôvodnému plánu, v druhom roku 20 % a od roku 2019 30 % usporených prostriedkov.
Na informatizáciu ide na Slovensku ročne priemerne 500 miliónov eur
Doteraz však merateľné dáta o výdavkoch a výsledkoch chýbajú, nezahŕňajú sa do nich napríklad náklady na ľudské zdroje v IT. Pravidlá pre investície sa navyše líšia podľa toho, či sa financujú zo štátnych alebo európskych prostriedkov. Analytici v správe konštatujú, že v poskytovaných IT službách verejnosti SR zaostáva za priemerom Európskej únie, aj za očakávaniami občanov.
Štát zatiaľ nemá verejný zásobník budúcich projektov v oblasti informatizácie. Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií ich budú preto skúmať postupne, ako budú prichádzať. Niekoľko úloh si však úradníci stanovili už teraz. Zefektívňovať chcú predovšetkým projekty, na ktoré už štát vynaložil množstvo peňazí, no ich reálne prínosy ešte veľmi necítiť.
Okamžitú pozornosť si vyžadujú elektronické služby
Jednou z oblastí, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť, sú elektronické služby štátu dostupné cez portál Slovensko.sk. Za "úzke hrdlo" ich plnohodnotného využitia označili analytici elektronický občiansky preukaz (eID), ktorý je na tento účel nevyhnutný. "Hoci ho má viac ako 1,5 milióna občanov, len 6 % preukazov má aktivované bezpečnostné prvky požadované na plné použitie digitálnych služieb štátu," konštatujú v správe. Problémom je podľa nich aj nekonzistentný vzhľad a ťažkopádnosť použitia služieb na portáli.
Štát sa chce súčasne venovať pripravenosti občanov a podnikateľov na využívanie elektronických schránok. Tie majú nahradiť poštovú komunikáciu medzi nimi a verejnými inštitúciami, čím sa verejné služby zrýchlia a zlacnia. "Naplnenie prínosov schránok je pre nepripravenosť úradov a občanov, ako aj zložitý prístup k schránke ohrozené," upozorňujú analytici.
Využívanie vládneho cloudu má tiež zefektívniť štátne výdavky na IT. Ministerstvá by mali po novom ukladať svoje aplikácie a softvéry do dvoch datacentier štátu pod rezortmi financií a vnútra. Analytici v materiáli zdôrazňujú potrebu vypracovať záväzný a vynucovací plán migrácie informačných systémov do cloudu.
Úspory by mohla priniesť aj centralizácia podporných služieb vrátane obstarávania hardvéru a telekomunikačných služieb. Štátna správa totiž dnes nemá spoločné kontrakty na telefonické, mobilné ani dátové služby, čo podľa analytikov predražuje ich využívanie. Každá inštitúcia si zároveň sama obstaráva a udržiava výpočtovú techniku. Všetko toto by mohla centrálne poskytovať štátna servisná agentúra.
Finálna správa by mala byť schválená na jeseň tohto roka. Projekt Hodnota za peniaze aktuálne posudzuje aj oblasť zdravotníctva a dopravy.
Pôvodne vláda plánovala minúť na IT v najbližších štyroch rokoch približne 2,2 miliardy eur. Revízia výdavkov by však mala priniesť takmer 500 miliónov eur, v dôsledku čoho by sa mohli náklady na informatizáciu znížiť na približne 1,7 miliardy eur. V prvom roku revízie predpokladajú štátni analytici 10 % úspor oproti pôvodnému plánu, v druhom roku 20 % a od roku 2019 30 % usporených prostriedkov.
Na informatizáciu ide na Slovensku ročne priemerne 500 miliónov eur
Doteraz však merateľné dáta o výdavkoch a výsledkoch chýbajú, nezahŕňajú sa do nich napríklad náklady na ľudské zdroje v IT. Pravidlá pre investície sa navyše líšia podľa toho, či sa financujú zo štátnych alebo európskych prostriedkov. Analytici v správe konštatujú, že v poskytovaných IT službách verejnosti SR zaostáva za priemerom Európskej únie, aj za očakávaniami občanov.
Štát zatiaľ nemá verejný zásobník budúcich projektov v oblasti informatizácie. Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií ich budú preto skúmať postupne, ako budú prichádzať. Niekoľko úloh si však úradníci stanovili už teraz. Zefektívňovať chcú predovšetkým projekty, na ktoré už štát vynaložil množstvo peňazí, no ich reálne prínosy ešte veľmi necítiť.
Okamžitú pozornosť si vyžadujú elektronické služby
Jednou z oblastí, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť, sú elektronické služby štátu dostupné cez portál Slovensko.sk. Za "úzke hrdlo" ich plnohodnotného využitia označili analytici elektronický občiansky preukaz (eID), ktorý je na tento účel nevyhnutný. "Hoci ho má viac ako 1,5 milióna občanov, len 6 % preukazov má aktivované bezpečnostné prvky požadované na plné použitie digitálnych služieb štátu," konštatujú v správe. Problémom je podľa nich aj nekonzistentný vzhľad a ťažkopádnosť použitia služieb na portáli.
Štát sa chce súčasne venovať pripravenosti občanov a podnikateľov na využívanie elektronických schránok. Tie majú nahradiť poštovú komunikáciu medzi nimi a verejnými inštitúciami, čím sa verejné služby zrýchlia a zlacnia. "Naplnenie prínosov schránok je pre nepripravenosť úradov a občanov, ako aj zložitý prístup k schránke ohrozené," upozorňujú analytici.
Využívanie vládneho cloudu má tiež zefektívniť štátne výdavky na IT. Ministerstvá by mali po novom ukladať svoje aplikácie a softvéry do dvoch datacentier štátu pod rezortmi financií a vnútra. Analytici v materiáli zdôrazňujú potrebu vypracovať záväzný a vynucovací plán migrácie informačných systémov do cloudu.
Úspory by mohla priniesť aj centralizácia podporných služieb vrátane obstarávania hardvéru a telekomunikačných služieb. Štátna správa totiž dnes nemá spoločné kontrakty na telefonické, mobilné ani dátové služby, čo podľa analytikov predražuje ich využívanie. Každá inštitúcia si zároveň sama obstaráva a udržiava výpočtovú techniku. Všetko toto by mohla centrálne poskytovať štátna servisná agentúra.
Finálna správa by mala byť schválená na jeseň tohto roka. Projekt Hodnota za peniaze aktuálne posudzuje aj oblasť zdravotníctva a dopravy.
