Ukrajina chce do NATO, Rusko je proti
PREHRAŤ

Ukrajina chce do NATO, Rusko je proti

Na východe Ukrajiny sa situácia vyostruje, Kyjev apeluje na vstup do NATO. Rusko vníma snahy o rozšírenie aliancie ako bezpečnostnú hrozbu.
Kyjev/Varšava 9. júna (TABLET.TV) - Gruzínsko a Ukrajina, iba niekoľko týždňov pred summitom NATO vo Varšave, pripomínajú svoju snahu o získanie členstva v aliancii. Predstavitelia oboch štátov v stredu vo Washingtone naliehali na členov Severoatlantickej aliancie, aby prijali ich krajiny, a posilnili tak ich vzťahy so západnými krajinami.

Blížiaci sa summit NATO má byť z pohľadu Gruzínska a Ukrajiny ťažiskový. Aliancia zhodnotí vyhliadky oboch krajín na získanie členstva.

Podľa gruzínskej ministerky obrany Tiny Chidašeliovej je vstup Gruzínska do NATO príležitosťou pre Spojené štáty americké, aby dokázali Rusku, že neriadi ich politiku. Ukrajina si zas od získania členstva sľubuje bezpečnostné záruky. Uviedla to predsedníčka zahraničného výboru ukrajinského parlamentu Hanna Hopková.

Medzičasom Severoatlantická aliancia realizuje v Poľsku dosiaľ najväčšie spoločné vojenské cvičenie, ktoré odštartovalo v pondelok. Zúčastňuje sa na ňom 31 000 vojakov z 19 členských štátov NATO a z piatich partnerských krajín.

Cvičenie potrvá do konca mesiaca. Slovinský denník Delo dnes ale spochybnil dôvody na jeho realizáciu. Podľa neho ide hlavne o stupňovanie napätia medzi NATO a Ruskom, čo je z pohľadu denníka nebezpečné.
Rusko, ktoré je proti vstupu Gruzínska a Ukrajiny do aliancie, považuje jej rozširovanie za ohrozovanie svojej bezpečnosti. Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí, povedal, že cvičenia a zvyšovanie počtu jednotiek NATO vo východnej Európe dávajú Rusku právo "zaistiť vlastnú bezpečnosť spôsobmi, ktoré sú primerané dnešným hrozbám".

Z východnej Ukrajiny dnes prišli správy o opätovnom vyostrení situácie v Donbase. Zverejnili ich ukrajinské vládne zdroje ako aj proruskí separatisti, ktorí oblasť kontrolujú. K zhoršeniu situácie došlo po tom, čo sa obe strany konfliktu navzájom obvinili z nasadenia ťažkých zbraní, ktoré je v rozpore s minskými mierovými dohodami.

Pri ostreľovaniach v civilných oblastiach Donecka a okolia utrpelo zranenia najmenej 15 ľudí a jeden vojak vládnych síl.