V. BILČÍK: Ako udržať EÚ pohromade? Poďme si všetci sadnúť za jeden stôl!
Pavol Demeš sa v štúdiu TABLET.TV rozpráva s jedným z najuznávanejších slovenských odborníkov na Európsku úniu (EÚ) Vladimírom Bilčíkom.
Bratislava 30. septembra (TABLET.TV) – Vladimír Bilčík sa problematike Európskej únie venuje pätnásť rokov a ani v našom štúdiu nie je po prvý raz. V minulom roku, týždeň pred Vianocami, bilancoval rok 2014 slovami: „Obdobie akútnej krízy v rámci EÚ vnútorne pominulo“. Nikto vtedy nemohol tušiť, že o necelých dvanásť mesiacov sa bude Európa zmietať v najväčšej kríze od vzniku Európske únie.
Obaja zahranično-politickí analytici v štúdiu sa zhodli na tom, že EÚ potrebuje akútne riešiť dve veci: dôsledky migračnej krízy a súčasne aj jej príčiny. Problém riešenia príčin je podľa Bilčíka najmä v tom, že na priebeh konfliktov mimo Európy nemá EÚ dominantný vplyv. Napríklad na vyriešenie vnútorných problémov v Sýrii je potrebná dohoda s Tureckom, Iránom, Ruskom a USA.
Na tému komunikácie najvyšších predstaviteľov krajín EÚ s verejnosťou Pavol Demeš poznamenal: „Mne sa zdá, že Robert Fico komunikuje svoje predstavy oveľa jasnejšie a zrozumiteľnejšie, ako ich komunikuje Maroš Šefčovič alebo jeho kolegovia v Bruseli.“ Vladimír Bilčík reagoval: „Áno. Robert Fico má zodpovednosť za Slovensko, dostal mandát. Lenže komunikácia, ktorá je poznačená strachom a dôrazom na jednu, relatívne malú, tému – to sú tie tzv. kvóty na prerozdelenie utečencov – tak takáto komunikácia neposúva EÚ ani Slovensko smerom k riešeniu.“
V. Bilčík potom z pohľadu analytika dodal: „Strategicky hráme prvú ligu EÚ a potrebujeme hrať takým spôsobom, aby sme si neublížili vo vzťahu k našim doterajším ziskom z členstva v Európskej únii, aby sme si upevnili postavenie v EÚ. My nechceme byť o pár rokov v pozícii ako je dnes Srbsko alebo Ukrajina, ktoré klopú na dvere EÚ, pretože tá Európska únia je stále oveľa atraktívnejšia ako hocičo iné v okolí.“
V záverečnej časti rozhovoru P. Demeš predstavil Vladimíra Bilčíka ako vedúceho pracovnej skupiny pre zahraničnú politiku strany Sieť. Bilčík nato sformuloval stranícky pohľad Siete na kroky v zahraničnej politike: „Nie hlasné kričanie, ktoré vyústi k časovo obmedzeným riešeniam, ale dlhodobý proces hľadania istej rovnováhy medzi potrebami, ktoré máme doma, našou vlastnou bezpečnosťou a na strane druhej zodpovednosťou, ktorú máme v utečeneckej kríze aj k partnerom v EÚ, pretože my nie sme divákom v tomto, my sme aktérom.“
Obaja zahranično-politickí analytici v štúdiu sa zhodli na tom, že EÚ potrebuje akútne riešiť dve veci: dôsledky migračnej krízy a súčasne aj jej príčiny. Problém riešenia príčin je podľa Bilčíka najmä v tom, že na priebeh konfliktov mimo Európy nemá EÚ dominantný vplyv. Napríklad na vyriešenie vnútorných problémov v Sýrii je potrebná dohoda s Tureckom, Iránom, Ruskom a USA.
Na tému komunikácie najvyšších predstaviteľov krajín EÚ s verejnosťou Pavol Demeš poznamenal: „Mne sa zdá, že Robert Fico komunikuje svoje predstavy oveľa jasnejšie a zrozumiteľnejšie, ako ich komunikuje Maroš Šefčovič alebo jeho kolegovia v Bruseli.“ Vladimír Bilčík reagoval: „Áno. Robert Fico má zodpovednosť za Slovensko, dostal mandát. Lenže komunikácia, ktorá je poznačená strachom a dôrazom na jednu, relatívne malú, tému – to sú tie tzv. kvóty na prerozdelenie utečencov – tak takáto komunikácia neposúva EÚ ani Slovensko smerom k riešeniu.“
V. Bilčík potom z pohľadu analytika dodal: „Strategicky hráme prvú ligu EÚ a potrebujeme hrať takým spôsobom, aby sme si neublížili vo vzťahu k našim doterajším ziskom z členstva v Európskej únii, aby sme si upevnili postavenie v EÚ. My nechceme byť o pár rokov v pozícii ako je dnes Srbsko alebo Ukrajina, ktoré klopú na dvere EÚ, pretože tá Európska únia je stále oveľa atraktívnejšia ako hocičo iné v okolí.“
V záverečnej časti rozhovoru P. Demeš predstavil Vladimíra Bilčíka ako vedúceho pracovnej skupiny pre zahraničnú politiku strany Sieť. Bilčík nato sformuloval stranícky pohľad Siete na kroky v zahraničnej politike: „Nie hlasné kričanie, ktoré vyústi k časovo obmedzeným riešeniam, ale dlhodobý proces hľadania istej rovnováhy medzi potrebami, ktoré máme doma, našou vlastnou bezpečnosťou a na strane druhej zodpovednosťou, ktorú máme v utečeneckej kríze aj k partnerom v EÚ, pretože my nie sme divákom v tomto, my sme aktérom.“
