Bratislava 13. mája (TABLET.TV) – Slovensko bude v piatok (15. mája) hostiť ďalšie z významných medzinárodných podujatí v rámci svojho predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák v Bratislave privíta ministrov zahraničných vecí 12 krajín EÚ a Východného partnerstva ako aj vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú politiku s komisárom EÚ pre susedstvo a rozširovanie. Ministerská schôdzka V4 + Východné partnerstvo sa uskutoční v hoteli Bôrik a zúčastnia sa na nej aj švédsky, lotyšský a rumunský minister zahraničných vecí.

Ministri budú diskutovať o nadchádzajúcom summite v Rige, o možnostiach rozvoja spolupráce s krajinami Východného partnerstva v období po summite, ako aj o aktuálnych zahraničnopolitických otázkach.

Jedným z diplomatov priamo zodpovedných za úspešný priebeh stretnutia je Ing. Martin Kačo, riaditeľ odboru Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR).

Označenie „SZBP“ vyjadruje skutočnosť, že EÚ realizuje aj bezpečnostnú politiku. V tejto oblasti došlo v posledných rokoch k zásadnému posunu. Kým otázka vonkajšej bezpečnosti EÚ bola najmä v kontexte európskej integrácie dlhodobo na okraji záujmu únie, museli členské krajiny v 90-tych rokoch v dôsledku konfliktov a kríz v bezprostrednom susedstve EÚ tento postoj prehodnotiť. V roku 1999 boli napokon existujúce nástroje SZBP doplnené o Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP, v súčasnosti Spoločná bezpečnostná a obranná politika - SBOP), čím bolo únii umožnené využívať na riešenie konfliktov aj opatrenia vojenského krízového manažmentu.

Základným cieľom úsilia Slovenskej republiky v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je pôsobiť v prospech takého zahraničnopolitického postavenia štátu, ktoré bude zárukou stabilného vývoja a prosperity našej krajiny a jej občanov. Účasť na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky umožňuje Slovensku efektívnejšie uplatňovať svoje predstavy o riešení zahraničnopolitických problémov a presadzovať svoje záujmy, ktoré by bez členstva v Európskej únii v mnohých prípadoch ďaleko presahovali naše možnosti.

V zmysle priorít zahraničnej politiky SR sa ťažisko aktivít slovenskej diplomacie v oblasti SZBP orientuje predovšetkým na tvorbu a implementáciu európskej politiky voči krajinám západného Balkánu a východnej Európy (iniciatíva Východného partnerstva), do ktorých môžeme vnášať know-how s vysokou pridanou hodnotou z vlastných reformných a integračných procesov. Dôležitou ambíciou SR je tiež prispievať k rozvoju transatlantických vzťahov a k budovaniu kapacít Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Slovensko sa okrem toho aktívne zasadzuje za pokračovanie procesu rozširovania Európskej únie.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ bola uvedená do života Maastrichtskou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 1993. K niektorým zmenám v štruktúre SZBP došlo prijatím záverov Európskej rady v Nice v decembri 2000. Oblasti SZBP sa významne dotkla Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Dôležité je, že napriek rušeniu pilierovej konštrukcie EÚ v Lisabonskej zmluve sa rozhodnutia v oblasti SZBP budú naďalej prijímať konsenzom. SZBP teda nenahradí zahraničnú politiku členských štátov, ale i naďalej bude predstavovať nástroj na presadzovanie politiky, na ktorej sa členské krajiny dohodnú. Opatrenia vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy smerujú v prvom rade k lepšej koherencii a efektivite SZBP EÚ.