Bratislava 23. augusta (TABLET.TV) - Eurofondy sú finančným nástrojom, ktorého filozofia vychádza z toho, že nie všetky regióny, mestá a členské štáty vôbec, majú vytvorenú rovnakú úroveň rozvoja. Európska únia (EÚ), jej politici a ostatné členské štáty pociťujú podľa Kunovej nutnosť vyrovnať tieto rozdiely, aby sa zvýšila napríklad zamestnanosť, hospodársky rast alebo rozvoj vedeckých inovácií.

Slovensko získalo určitý objem prostriedkov z EÚ ešte pred samotným vstupom do únie – išlo o tzv. phare. Boli to prostriedky na rozvoj niektorých oblastí ako poľnohospodárstvo alebo životné prostredie a „hneď po vstupe sme začali byť aj prijímateľmi prostriedkov zo štrukturálnych fondov, pretože sme zachytili to krátke obdobie od roku 2004 do 2006, keď sa končilo programové obdobie od roku 2000 do roku 2006,“ vysvetľuje Kunová. Zároveň dodáva, že dva roky po vstupe sa ešte vytvorili niektoré operačné programy a zároveň boli podporované a financované. „Potom nasledovalo ďalšie programové obdobie, ktoré sa začínalo v roku 2007 a končilo v roku 2013, kde už máme výsledky úspešných aj menej úspešných príbehov a kde sme časť poskytnutých prostriedkov preinvestovali. Obdobie, ktoré dnes hodnotíme, je od roku 2014 do roku 2020.“

Veľký objem finančných prostriedkov sa podľa Kunovej dostal aj do oblastí, ktoré neboli až v takej miere popularizované a to je aj dôvodom, prečo vznikol negatívny imidž eurofondov. Išlo najmä o investície do životného prostredia, investície do ovzdušia, oblasti spojené s ekologickou dopravou – nahrádzali sa autobusy mestskej hromadnej dopravy, čističky a pod. Slovensko má dočerpať do roku 2020 viac ako 15 miliárd. Už sa však podľa odborníčky hovorí o tom, že toto obdobie bude pre účtovné obdobie predĺžené.

Odborníčku na unijné právo prekvapuje spomenutý negatívny obraz verejnosti v súvislosti s eurofondami aj z toho dôvodu, že časť prostriedkov ide aj na popularizáciu projektov, to znamená, že medializácia „dobrých príbehov“ je podľa Kunovej nutná. „Aj tie kladné výsledky, ktoré sa v rámci eurofondov udiali, neboli komunikované priamo občanom. Občania si potom myslia, že sú to balíky peňazí, ktoré dostane pár vybraných ľudí.“ Hovorí, že na jednej strane je síce celý systém dosť komplikovaný a nie je prístupný širokej verejnosti, na druhej strane, že by mal byť komunikovaný verejnosti oveľa jednoduchšie, aby nevznikal priestor pre obavy a podozrenia. „Toto sa nestáva, veľmi to chýba. Možno to je celková chyba manažérov projektov, vlády, politikov, ale aj ľudí, ktorí sú priamo zainteresovaní do projektov,“ dodáva Kunová.

Aký je názor odborníčky na súčasnú situáciu s eurofondami, kto by mal za súčasné pochybenia niesť zodpovednosť a čo by poradila ľuďom, ktorí pracujú s eurofondami? Sledujte reláciu SVET Tu a teraz.