E. Chmelár: Ako je možné, že sa otázkou referenda stala taká hlúposť?
J. Hrabko v TABLET.TV zdôraznil, že možno dôležitejšie, ako obsah referenda, je rozhodnutie Ústavného súdu SR o ňom. Boli sme v tom, že NR SR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom, upozornil.
Bratislava 30. decembra (Teraz.sk) - V čase, keď sa rôzne občianske iniciatívy snažia na Slovensku prehlbovať demokraciu, vrátane demokratizácie samotného referenda, je podľa rektora Akadémie médií Eduarda Chmelára veľmi nešťastné, ak je tento nástroj priamej demokracie zneužívaný na otázku, ktorej cieľom je "rozoštvávanie spoločnosti".
„Prečo na Slovensku neuspeli referendá, ktoré by mali za cieľ odobrať nakradnutý majetok, zmeniť volebný systém, sfunkčniť niektoré iné otázky, na ktoré politici nemajú odvahu. Ako je možné, že v tejto atmosfére, kedy sú ľudia už takí nahnevaní a frustrovaní z toho, čo sa tu deje, si po prvý krát vyberú za otázku s prepáčením takú hlúposť, ktorou chcú dva mesiace traumatizovať túto spoločnosť?,“ opýtal sa Chmelár v diskusnej relácii Politika tu a teraz na TABLET.TV.
Otázky, ktoré referendum rieši, sú podľa Chmelára už vyriešené v ústave a zákone o rodine, referendum len útočí na konkrétnu skupinu slovenských občanov.„Považujem to za nehorázne a neúctivé k určitému typu osôb, ktoré nikomu nič nerobia. Nemusíte mať radi gejov, lesbičky, kohokoľvek, ale minimálne rešpektovať to, že na rozdiel od pedofilných kňazov, toto nie sú ľudia, ktorí niekomu ubližujú,“ tvrdí Chmelár. Dodal, že ak je referendum nástrelom na vznik novej politickej strany, ľudia by to mali čím skôr prehliadnuť.
Publicista Juraj Hrabko dodal, že ak v dôsledku referenda vznikne nová kresťanská politická strana, môže byť ohrozená parlamentná budúcnosť KDH. „Aj z môjho pohľadu zákon o rodine hovorí, čo je manželstvo, adopcie nie sú povolené, z troch otázok, čo referendum žiada, nemáme splnenú jednu a kvôli tomu usporiadať referendum sa mi zdá byť zbytočné. Na druhej strane, rešpektujem vôľu zhruba štyristotisíc ľudí, ktorí to podpísali. Splnili podmienky, ktoré garantuje ústava a prezident ho vyhlásil. Treba to rešpektovať, aj keby za tým bola povedzme snaha založiť politickú stranu,“ povedal Hrabko.
Za kľúčovú otázku však nepovažuje samotný obsah referenda, ale rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) o ňom. „Je škoda, že sa o náleze Ústavného súdu nevedie hlbšia debata. ÚS opäť raz prelomil, alebo doplnil ústavu, keď v nej vyložil to, čo v nej explicitne uvedené nie je. Doteraz sme boli v tom, že Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v Slovenskej republike, po rozhodnutí ÚS, ktorý skúmal referendum, to už neplatí. Dal právomoc referendu mať zákonodarnú aj ústavnú iniciatívu,“ konštatoval Hrabko.
Predsedníctvo Slovenska vo V4
„Úloha V4 rastie práve v súčasnosti a pri zvyšujúcom sa medzinárodnom napätí. V4 je pomerne úspešný nástroj, ako efektívnejšie presadzovať vlastné záujmy na úrovni EÚ, pretože sa ukazuje, že jednotlivé štáty a hlavne malé štáty nezmôžu takmer nič, ale keď sa spájajú, je to už veličina, ktorú počúvajú aj v Bruseli,“ komentoval Chmelár slovenské predsedníctvo vo V4.
„Druhý vektor a v dnešnej situácii možno ešte dôležitejší je, že V4 je jediný nástroj, ktorý drží Poľsko ako tak na uzde,“ dodal s tým, že Poľsko malo vždy ambíciu byť hegemónom stredoeurópskej politiky a vďaka V4 do istej miery rešpektuje aj záujmy Česka, Slovenska a Maďarska. „Poľská politika sa podľa mňa vymyká európskemu štandardu,“ vyhlásil Chmelár.
„Pozícia Poľska je iná ako pozícia Slovenska, Česka, nehovoriac už o Maďarsku. Súvisí s tým aj veľkosť krajiny, aj história,“ oponuje Hrabko. „Preto sa Poľsko inak stavia k niektorým udalostiam. Je dobré, že V4 funguje, aj keď sú tam vidieť rozpory. Situácia je turbulentná. Neviem, ako sa darí udržať svojim spôsobom na uzde Maďarsko a Viktora Orbána. Veci, ktoré sa dejú u nášho južného suseda nie sú veľmi dobré. Nehovoriac o Ukrajine, našom druhom susedovi,“ povedal Hrabko.
Obaja analytici sa však zhodli že do budúcnosti by mohlo byť prospešné uvažovať o rozšírení V4 aj o Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko.
Konflikt na Ukrajine
„V otázke Ukrajiny sa slovenská diplomacia správa celkom rozumne zdržanlivo. Nedávno nemecký minister zahraničných vecí na návšteve v Moskve povedal, že sa vyjednávaním podarilo zabrániť väčšiemu konfliktu,“ konštatoval Chmelár na margo vývoja konfliktu v roku 2014. Zároveň ale dodal, že konflikt sa neustále prehlbuje a hrozí ďalšou eskaláciou.
„Som šokovaný reakciami ľudí, ktorí sa tešia z toho, že padol rubeľ. A hovoria, že sankcie boli úspešné. Toto bol zmysel sankcií? Pokiaľ viem, zmysel sankcií bolo prinútiť Putinov režim, aby sa správal inak. Nie dokopať obyčajných ruských ľudí,“ vyhlásil s tým, že problémy ruskej a ukrajinskej ekonomiky budú mať nepriaznivý dopad aj na ekonomiku Západu. „Nielen, že sa nedarí zmeniť kurz Putinovej politiky, ale naopak, veľmi vážnym spôsobom to zvyšuje pravdepodobnosť, že zatlačia Rusko do kúta, kedy bude ešte agresívnejšie, ako doteraz,“ povedal s tým, že na vyriešenie konfliktu chýba ochota ku kompromisom.
„Pre mňa je podstatné, že Slovensko sa zatiaľ správa tak, ako sa sused krajiny, ako je Ukrajina, správať má. Spomeniem reverzný tok. Je dobre, že sme to urobili, že tam posielame materiál, že Ukrajine pomáhame,“ reagoval Hrabko.
„Ďalším faktom je, že sa s touto situáciou treba vysporiadať a je to situácia, ktorá prepísala politickú mapu. Anexia Krymu je jednoducho anexiou,“ dodal.
„Prečo na Slovensku neuspeli referendá, ktoré by mali za cieľ odobrať nakradnutý majetok, zmeniť volebný systém, sfunkčniť niektoré iné otázky, na ktoré politici nemajú odvahu. Ako je možné, že v tejto atmosfére, kedy sú ľudia už takí nahnevaní a frustrovaní z toho, čo sa tu deje, si po prvý krát vyberú za otázku s prepáčením takú hlúposť, ktorou chcú dva mesiace traumatizovať túto spoločnosť?,“ opýtal sa Chmelár v diskusnej relácii Politika tu a teraz na TABLET.TV.
Otázky, ktoré referendum rieši, sú podľa Chmelára už vyriešené v ústave a zákone o rodine, referendum len útočí na konkrétnu skupinu slovenských občanov.„Považujem to za nehorázne a neúctivé k určitému typu osôb, ktoré nikomu nič nerobia. Nemusíte mať radi gejov, lesbičky, kohokoľvek, ale minimálne rešpektovať to, že na rozdiel od pedofilných kňazov, toto nie sú ľudia, ktorí niekomu ubližujú,“ tvrdí Chmelár. Dodal, že ak je referendum nástrelom na vznik novej politickej strany, ľudia by to mali čím skôr prehliadnuť.
Publicista Juraj Hrabko dodal, že ak v dôsledku referenda vznikne nová kresťanská politická strana, môže byť ohrozená parlamentná budúcnosť KDH. „Aj z môjho pohľadu zákon o rodine hovorí, čo je manželstvo, adopcie nie sú povolené, z troch otázok, čo referendum žiada, nemáme splnenú jednu a kvôli tomu usporiadať referendum sa mi zdá byť zbytočné. Na druhej strane, rešpektujem vôľu zhruba štyristotisíc ľudí, ktorí to podpísali. Splnili podmienky, ktoré garantuje ústava a prezident ho vyhlásil. Treba to rešpektovať, aj keby za tým bola povedzme snaha založiť politickú stranu,“ povedal Hrabko.
Za kľúčovú otázku však nepovažuje samotný obsah referenda, ale rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) o ňom. „Je škoda, že sa o náleze Ústavného súdu nevedie hlbšia debata. ÚS opäť raz prelomil, alebo doplnil ústavu, keď v nej vyložil to, čo v nej explicitne uvedené nie je. Doteraz sme boli v tom, že Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v Slovenskej republike, po rozhodnutí ÚS, ktorý skúmal referendum, to už neplatí. Dal právomoc referendu mať zákonodarnú aj ústavnú iniciatívu,“ konštatoval Hrabko.
Predsedníctvo Slovenska vo V4
„Úloha V4 rastie práve v súčasnosti a pri zvyšujúcom sa medzinárodnom napätí. V4 je pomerne úspešný nástroj, ako efektívnejšie presadzovať vlastné záujmy na úrovni EÚ, pretože sa ukazuje, že jednotlivé štáty a hlavne malé štáty nezmôžu takmer nič, ale keď sa spájajú, je to už veličina, ktorú počúvajú aj v Bruseli,“ komentoval Chmelár slovenské predsedníctvo vo V4.
„Druhý vektor a v dnešnej situácii možno ešte dôležitejší je, že V4 je jediný nástroj, ktorý drží Poľsko ako tak na uzde,“ dodal s tým, že Poľsko malo vždy ambíciu byť hegemónom stredoeurópskej politiky a vďaka V4 do istej miery rešpektuje aj záujmy Česka, Slovenska a Maďarska. „Poľská politika sa podľa mňa vymyká európskemu štandardu,“ vyhlásil Chmelár.
„Pozícia Poľska je iná ako pozícia Slovenska, Česka, nehovoriac už o Maďarsku. Súvisí s tým aj veľkosť krajiny, aj história,“ oponuje Hrabko. „Preto sa Poľsko inak stavia k niektorým udalostiam. Je dobré, že V4 funguje, aj keď sú tam vidieť rozpory. Situácia je turbulentná. Neviem, ako sa darí udržať svojim spôsobom na uzde Maďarsko a Viktora Orbána. Veci, ktoré sa dejú u nášho južného suseda nie sú veľmi dobré. Nehovoriac o Ukrajine, našom druhom susedovi,“ povedal Hrabko.
Obaja analytici sa však zhodli že do budúcnosti by mohlo byť prospešné uvažovať o rozšírení V4 aj o Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko.
Konflikt na Ukrajine
„V otázke Ukrajiny sa slovenská diplomacia správa celkom rozumne zdržanlivo. Nedávno nemecký minister zahraničných vecí na návšteve v Moskve povedal, že sa vyjednávaním podarilo zabrániť väčšiemu konfliktu,“ konštatoval Chmelár na margo vývoja konfliktu v roku 2014. Zároveň ale dodal, že konflikt sa neustále prehlbuje a hrozí ďalšou eskaláciou.
„Som šokovaný reakciami ľudí, ktorí sa tešia z toho, že padol rubeľ. A hovoria, že sankcie boli úspešné. Toto bol zmysel sankcií? Pokiaľ viem, zmysel sankcií bolo prinútiť Putinov režim, aby sa správal inak. Nie dokopať obyčajných ruských ľudí,“ vyhlásil s tým, že problémy ruskej a ukrajinskej ekonomiky budú mať nepriaznivý dopad aj na ekonomiku Západu. „Nielen, že sa nedarí zmeniť kurz Putinovej politiky, ale naopak, veľmi vážnym spôsobom to zvyšuje pravdepodobnosť, že zatlačia Rusko do kúta, kedy bude ešte agresívnejšie, ako doteraz,“ povedal s tým, že na vyriešenie konfliktu chýba ochota ku kompromisom.
„Pre mňa je podstatné, že Slovensko sa zatiaľ správa tak, ako sa sused krajiny, ako je Ukrajina, správať má. Spomeniem reverzný tok. Je dobre, že sme to urobili, že tam posielame materiál, že Ukrajine pomáhame,“ reagoval Hrabko.
„Ďalším faktom je, že sa s touto situáciou treba vysporiadať a je to situácia, ktorá prepísala politickú mapu. Anexia Krymu je jednoducho anexiou,“ dodal.
