Bratislava 6. apríla (Teraz.sk) – Keď tri opozičné strany, SaS, OĽaNO a Sme rodina podali do parlamentu návrh na vydanie ústavného zákona o predčasných voľbách, avizovali s týmto zámerom zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR. 

Keďže plénum parlamentu má mať pred rokovaním o návrhu zákona 15 dní na jeho naštudovanie a predseda NR SR sedem dní na zvolanie schôdze, opoziční poslanci sa rozhodli podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze týždeň po podaní návrhu ústavného zákona. Hoci bol návrh doručený do NR SR už 19. marca, podpisy na iniciovanie mimoriadnej schôdze parlamentu opoziční poslanci stále nepredložili. 

„V parlamente avizovali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze na skrátenie volebného obdobia. Taký návrh som však dodnes nevidel. Ani som nikde nečítal, že by ho chystali. Tri opozičné strany, SaS, OĽaNO a Sme rodina dohodli a podali návrh na skrátenie volebného obdobia. A povedali, že o týždeň podajú návrh na zvolanie schôdze. Dnes o tom niet ani slova. Nemôžu niečo verejne sľúbiť, začať a potom to nechať vyšumieť,“ povedal v diskusii s politológom Jozefom Hrabinom na TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Analytici sa nezhodli v názore, či bola požiadavka na predčasné voľby straníckou agendou opozičných strán, ktoré by tak skôr dostali šancu získať podiel na moci, alebo aj spoločenskou požiadavkou.

„Požiadavky protestujúcich boli veľmi fragmentované a menili sa z týždňa na týždeň. Problémom protestov podľa mňa bolo vyjadrenie politických požiadaviek, mali ostať v témach, ktoré boli spoločenské. Vyšetrenie vraždy, reforma inštitúcií,“ povedal Hrabina. „Ak vyjadríte politickú požiadavku na predčasné voľby, formulujete požiadavku opozície. Z celej udalosti robíte exkluzívnu vec opozície. Kým by to bolo v spoločenskej rovine, mohlo by to osloviť aj voličov Smeru,“ dodal.

Viac čítajte tu.