Budapešť 19. júla (TASR) - Hosťom druhého summitu predsedov vlád v rámci aktuálneho maďarského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke (V4), ktorý sa začal dnes v Budapešti, bude izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska - Bohuslav Sobotka Viktor Orbán, Beata Szydlová a Robert Fico - budú s Netanjahuom v tomto rozšírenom formáte rokovať o bezpečnostnej a ekonomickej spolupráci.

Predseda izraelskej vlády pricestoval na návštevu Maďarska v rámci európskeho turné v pondelok z Paríža. V utorok rokoval s Orbánom a stretol sa aj s prezidentom Jánosom Áderom.

Ministerskí predsedovia V4 budú najskôr diskutovať o konkrétnych oblastiach spolupráce v rámci tohto zoskupenia, o problematike dvojakej kvality produktov v Európskej únii a o ďalších dôležitých otázkach celoeurópskeho významu.

V rámci rozšírených formátov V4 sa v úvode maďarského predsedníctva 4. júla uskutočnilo v maďarskom hlavnom meste rokovanie s prezidentom Egypta Abdalom Fattáhom Sísím.

Maďarsko predsedá vyšehradskému zoskupeniu od 1. júla, rotujúce ročné predsedníctvo prevzalo od Poľska.

Po rokoch stagnácie a polemík o opodstatnenosti neformálneho zoskupenia štyroch stredoeurópskych postsocialistických štátov, známeho ako Vyšehradská skupina, resp. Vyšehradská štvorka, došlo v ostatných rokoch k výraznému zintenzívneniu aktivít na všetkých politických úrovniach, v rámci širokého spektra oblastí (bezpečnosť, cezhraničná spolupráca, migračná kríza, problematika Brexitu a pod.).

Pri zrode V4 v roku 1991 stáli prezident vtedajšej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel (po rozdelení federácie od 1. januára 1993 sú ČR a SR zastúpené samostatne), premiér Maďarskej republiky (MR) József Antal a prezident Poľskej republiky (PR) Lech Walesa. Tí v severomaďarskom meste Vyšehrad symbolicky nadviazali na historické stredoveké stretnutie troch kráľov v roku 1335: českého Jána Luxemburského, poľského Kazimíra III. Veľkého a uhorského Karola I. Róberta z Anjou.

Vytvorenie stredoeurópskeho formátu 15. februára 1991 bolo determinované snahou pomôcť v ňom zaangažovaným štátom pri ich transformácii z autoritatívnych režimov na liberálne demokracie a tiež pri ekonomickom prechode z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.

Jednou z prioritných otázok pri vzniku Vyšehradskej štvorky bola optimalizácia celoeurópskej spolupráce a podpora procesu postupnej európskej integrácie a snaha o vstup členských štátov V4 do Európskej únie. Ten sa nakoniec realizoval, po úspešných referendách v  jednotlivých krajinách, 1. mája 2004.

Od roku 2014 sa realizuje nový, progresívnejší formát V4+, ktorý zachováva jedinečnosť Vyšehradskej skupiny a zároveň umožňuje budovať a rozvíjať aktivity s ďalšími štátmi.