CoFoE: Občania EÚ chcú, aby bola Únia silným globálnych hráčom
PREHRAŤ

CoFoE: Občania EÚ chcú, aby bola Únia silným globálnych hráčom

Hosťami relácie boli odborníci na medzinárodné vzťahy Jan Kovář a Michal Onderčo, ktorí debatovali so slovenskými zástupcami v Európskom parlamente Petrom Pollákom a Michalom Šimečkom.

Bratislava 23. februára (TASR) - Európska únia sa snaží byť globálnym hráčom, avšak túto ambíciu brzdia jednotlivé členské štáty, ktoré sa obávajú, že ak by EÚ získala viac právomocí, viedlo by to k zhoršeniu vzťahov, ktoré si mnohé z členských krajín EÚ dlhé roky budovali. Na druhej strane však aj z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) vyplýva, že občania si želajú, aby Únia hrala vo svete prím. V diskusii v TASR TV sa na tom zhodli odborníci na medzinárodné vzťahy Jan Kovář a Michal Onderčo, ktorí debatovali so slovenskými zástupcami v Európskom parlamente Petrom Pollákom a Michalom Šimečkom.

Podľa Jana Kovářa z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov (IIR) sa Európsk únia snaží byť väčším globálnym hráčom už od 80. rokov minulého storočia. Podľa neho však v tejto oblasti doteraz narážala na množstvom limitov. "Predovšetkým ide o to, že zahraničná politika je stále základom suverénnej premisy jednotlivých členských štátov, do
ktorej si nechcú nechať zasahovať. Na globálnom poli, v tých ekonomických otázkach, do istej miery EÚ globálnym hráčom je. V oblasti zahraničnej politiky a v otázkach bezpečnostnej politiky a obrany však EÚ takým veľkým aktérom nie je," myslí si Kovář.

Podľa Michala Onderča z Erazmovej univerzity v Rotterdame (EUR) je nevýrazná pozícia Európskej únie v otázke bezpečnostnej politiky spôsobená aj tým, že za uplynulých 15–20 rokov boli zahraničnopolitickými lídrami Unie predstavitelia, ktorí pochádzali zo sociálnodemokratických strán.  "Sociálnodemokratické strany vo všeobecnosti majú veľmi zdržanlivý postoj v zahraničnej politike, pretože majú často pocit, že napríklad takou svalnatou zahraničnou politikou sa toho viac pokazí než pomôže, a že dialóg je často lepší než konfrontácia," povedal Onderčo. Členské štáty Únie podľa neho "veľmi často" odmietali presunutie právomocí na úroveň EÚ. "Mnohé krajiny, aj napríklad Slovenská republika, historicky mali pocit, že pokiaľ by EÚ získala viac právomocí a zahraničná politika EÚ by bola viac eurocentrická, tak by to napríklad viedlo k zhoršeniu vzťahov, ktoré si mnohé z členských krajín budovali," dodal Onderčo. 

Podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka v TASR TV uviedol, že u Európanov je dopyt po tom, aby bol starý kontinent globálnym hráčom. "Veľká väčšina európskych občanov chce, aby Európska únia bola geopolitická veľmoc – doslova mocnosť na úrovni Spojených štátov, Ruska a Číny. Po tomto je celkom celkom silný dopyt vo verejnosti, avšak vlády členských štátov to nechcú. Jednoducho, EÚ nie je geopolitický hráč, lebo jej členské štáty a ich vlády to blokujú. Či už ide o posilnenie kompetencií Európskej únie, alebo napríklad o prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, v zahraničnej politike, alebo ide o investície do spoločnej obrany. Tam vždy členské štáty si žiarlivo strážia svoju suverenitu," povedal Šimečka.

Podľa neho sa potom "nemôžeme čudovať", že v bezpečnostných alebo zahraničnopolitických otázkach sa Európska únia "vytráca" a sú to jednotlivé členské štáty, ktoré hrajú prím. "Je to zvláštna situácia, lebo napriek vôli väčšiny ľudí a dokonca aj v Konferencii o budúcnosti Európy (CoFoE) to je zjavné – tak jednoducho vlády to zatiaľ blokujú –,
ale ja verím že sa posúvame a že dnes je tá diskusia inde, ako bola pred desiatimi rokmi," spresnil Šimečka. Podľa neho aj ruská agresia na Ukrajine môže "popchnúť" európske štáty k tomu, že si uvedomia, že musia držať spolu. "Každý európsky štát je v skutočnosti malý v porovnaní s Čínou alebo Ruskom a jedine spoločne – ako silný obchodný ekonomický blok a aj geopolitický hráč – vieme chrániť záujmy našich občanov. Ja verím, že sa tak stane," vyhlásil podpredseda EP.

Podľa europoslanca Petra Polláka aj súčasná situácia ukazuje, kde sa Európa nachádza na geopolitickej mape a ako ju vnímajú svetové mocnosti. "Zámerom (mocností) nie je, aby Európa zohrávala nejakú rolu v tej geopolitickej rovine, ale ich zámerom – a Rusko je typickým príkladom toho – je, aby Európa bola naďalej rozbitá v zahraničnej
politike. Rusko nerokuje s Európskou úniou, rokuje s konkrétnymi štátmi... Čiže vždy sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, tak verím že aj dnešná zložitá bezpečnostná situácia v Európe nejakým spôsobom posunie tú debatu, aby sa Európa zjednotila aj v tej geopolitickej rovine a aby sme naozaj boli oveľa rýchlejší, oveľa promptnejší v reakcii a boli schopní v podstate ubrániť sa akýmkoľvek hrozbám – aj bezpečnostným, ktoré tu dnes vidíme," povedal Pollák.

V otázke prípadnej federalizácie EÚ spomenul CoFoE, ktorá podľa neho ukazuje, že "mnohí občania v Európe sú za federalizáciu". Na druhej strane však podľa neho lídri členských krajín EÚ "nemajú celkom pozitívny" postoj k tejto téme. "Verím, že aj Konferencia o budúcnosti Európy prispeje k tomu, aby sa diskusia aj na pozíciách čelných
predstaviteľov krajín oveľa viac posunula vpred. Jednoznačne aj súčasnábezpečnostná situácia v Európe ukazuje, že máme nedostatky, ktoré odstránime len vtedy, keď dokážeme zjednotiť oveľa rýchlejšie svoje rozhodnutia, než je tomu teraz," dodal europoslanec.