Bratislava 22. marca (TASR) – Vytvoriť návrh opatrení, ktoré dokážu zlepšiť stav vody je cieľom Koncepcie ochrany a využívania zdrojov povrchovej a podzemnej vody v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK). Jej predbežnú verziu predstavili v rámci dnešnej konferencie, ktorú zorganizoval kraj pri príležitosti Svetového dňa vody. "Význam vody je veľmi dôležitý. Treba povedať, že kvalita vody v Bratislavskom kraji je veľmi dobrá, kraj má obrovský potenciál. Žitný ostrov je najväčšou zásobárňou vody v strednej Európe," hovorí jeden zo spracovateľov koncepcie Vladimír Falťan s tým, že sú však určité obmedzenia.

Tie sa podľa neho týkajú ochrany vodných zdrojov pred znečistením, prvotne pred environmentálnymi záťažami. Ako príklad uvádza skládku vo Vrakuni či mnohé ďalšie na území kraja, ktoré sa začínajú sanovať. Tieto opatrenia si však vyžiadajú spoluprácu samosprávy so štátom, predovšetkým Ministerstvom životného prostredia SR. Určité opatrenia môžu urobiť podľa Falťana aj obyvatelia, napr. menším používaním pesticídov či herbicídov v záhradkách, ale aj pri pestovaní technických plodín. "Určite treba dbať na odkanalizovanie. Na miestach, kde nie sú kanalizácie dokončené, ich treba spraviť," upozornil Falťan, ktorý zároveň odporúča pri vŕtaní nových studní na Žitnom ostrove ísť do hĺbky 15 metrov.

Predmetná koncepcia by mala byť spracovaná do konca apríla. Následne by ju mali pripomienkovať komisie pri krajskom zastupiteľstve a schvaľovať krajskí poslanci. "Materiál chceme predložiť na zastupiteľstvo pred prázdninami, čiže zrejme na júnové zastupiteľstvo. Po schválení materiál zverejníme na stránke úradu BSK," povedala riaditeľka odboru územného plánu, GIS a životného prostredia BSK Jana Zlámalová.

Koncepcia by podľa nej mala byť podkladovým materiálom pre ďalšie konania v súvislosti s ochranou vodných zdrojov. Jej východiskom bude taktiež návrh nových regulatívov do záväznej časti územného plánu BSK, ktorá sa týka tejto problematiky. V tejto súvislosti ale podotýka, že orgánom samosprávy, ktorým je aj kraj, neprináleží riešiť alebo vykonávať konkrétne opatrenia týkajúce sa ochrany vodných zdrojov. Preto nie je ani v kompetencii kraja, ani iných miestnych samospráv vyriešiť sanáciu problematickej skládky vo Vrakuni. Spolu s mestskou časťou, poslancami a obyvateľmi sú naďalej pripravení apelovať na kompetentné štátnej orgány, aby problematiku vyriešili.

Predmetná koncepcia nie je jediným materiálom, ktorý sa týka vody. Kraj sa tiež zapojil do medzinárodného projektu s názvom Verejný povodňový núdzový a výstražný systém. "Na území kraja je výskyt povodní, či už z prívalových dažďov alebo na riekach, najmä Dunaj a Morava veľmi častý. Preto považujeme za dôležité riešiť túto otázku," zdôvodňuje projektová manažérka Katarína Vargová.

Do projektu je zapojených 12 partnerov zo siedmich európskych krajín a implementovať by sa mal v piatich regiónoch. Ide o mesto Janov v Taliansku, Bilbao v Španielsku, o Portugalsko, Rumunsko a Bratislavský kraj v rámci Slovenska. Hlavným cieľom je vytvoriť komplexné technologické riešenia protipovodňových opatrení. "Mal by byť vytvorený systém, ktorý bude dopredu varovať občanov, že sa blíži povodeň a hrozí nebezpečenstvo. Mal by zároveň obsahovať edukačný model pre samosprávy, starostov, primátorov či dobrovoľníkov, ako postupovať v týchto situáciách," vysvetľuje Vargová.

Testovať by sa mohol začať predbežne v roku 2018, po skončení projektu by mal byť oficiálne spustený do prevádzky. V rámci testovania na území Bratislavského kraja sa vytypovali štyri kategórie územia, keďže každá oblasť si podľa Vargovej vyžaduje iné protipovodňové opatrenia. Na Dunaji tak boli vybrané mestské a vidiecke oblasti, ďalej oblasti rieky Morava a lokalita Malých Karpát.

Tematike vody a jej ochrany by sa mala venovať aj možná spolupráca kraja s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS). Memorandum o spolupráci budú schvaľovať krajskí poslanci na budúcotýždňovom zastupiteľstve. Jeho cieľom je zdieľanie vzájomných skúseností, prípadne spoločné projekty, najmä v oblastiach strategického rozvoja, ochrany zdrojov pitnej vody a adaptácie na zmenu klímy či na vzdelávanie, cestovný ruch, ale aj dopravu a cestné komunikácie.