Bratislava 11. apríla (Teraz.sk) – Rozhodnutia súdov, ktoré takmer dvadsať rokov akceptovali amnestie Vladimíra Mečiara ako právny fakt, vychádzali z chápania práva, ktoré dominantne preferovalo formu pred obsahom. „Od samotného začiatku som bol presvedčený, že to, čo sa nazýva Mečiarove amnestie, ak to zjednoduším, vlastne nie sú amnestie v pravom slova zmysle. Pretože sa jedná o akty, ktoré predstavujú zneužitie právomocí verejného činiteľa,“ povedal v TABLET.TV ústavný právnik a poslanec za Most – Híd Peter Kresák.

„Súdy v Slovenskej republike sa nikdy nedostali k tomu, aby skúmali obsah amnestie. Súviselo to aj s myslením časti súdnictva v roku 1998, keď sa právny formalizmus zvýrazňoval pred obsahom,“ zdôraznil Kresák.

Upozornil, že amnestie udelil zastupujúci prezident Vladimír Mečiar tak v prípade zmareného referenda ako aj únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho pravdepodobne aj vlastným podriadeným, minimálne v prípade referenda sa zodpovednosť exministra vnútra Gustáva Krajčiho podľa Kresáka spochybniť nedá.

„Ak by sme pripustili, že amnestiou je čokoľvek, o čom rozhodne prezident alebo zastupujúci prezident, dostali by sme sa na veľmi vratkú pôdu. V právnom štáte nemôže hlava štátu amnestovať štátne orgány, teda svojich podriadených, napríklad členov SIS alebo ministra vnútra, za jednoznačne protiústavné konanie. V demokratickom a právnom štáte nemôže štát amnestovať sám seba,“ tvrdí Kresák. Zároveň upozorňuje, že amnestie majú vždy nasledovať až po súdnom rozhodnutí, pričom tieto dve zastavili všetky konania ešte skôr, ako sa k jednotlivým kauzám mohli vyjadriť súdy.

Viac čítajte tu.