Anorexia a bulímia terorizujú psychiku aj telo: čo robiť, keď sa jedenie zmení na horor?
PREHRAŤ

Anorexia a bulímia terorizujú psychiku aj telo: čo robiť, keď sa jedenie zmení na horor?

Hosťom moderátorky Kláry Grausovej v relácii ZDRAVIE je primárka Psychosomatickej kliniky FZaSP TU a Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela MUDr. Zuzana Lajčiaková

Bratislava 3. júla (TABLET.TV) – Poruchy príjmu potravy sa týkajú pomerne širokej skupiny ľudí. Trpia nimi prevažne ženy, ale nie sú výnimočné ani u mužov. Ich výskyt nie je striktne ohraničený ani vekom.

Vekový interval sa za posledné desaťročia rozšíril, a to obomi smermi. Poruchy príjmu potravy sa v niektorých prípadoch prejavujú už v detstve alebo naopak aj u starších ľudí. „Poznáme pacientov už od 8 rokov detského, ranného veku. Hranica sa mimoriadne posúva, a nielen smerom dole, ale aj smerom hore, až do 50 rokov,“ hovorí MUDr. Zuzana Lajčiaková, primárka Psychosomatickej kliniky FZaSP TU a PNPP (PsK).

Odborníci definujú poruchy príjmu potravy ako duševné ochorenie, ktoré má u pacienta často za následok fyzické prejavy. Patria do kategórie psychosomatických porúch. Lekárka vysvetľuje, že „v rámci tej duševnej poruchy už dochádza aj k poškodeniu telesných funkcií. Na začiatku sú psychické príznaky, ktoré vyústia ako dôsledok do tých telesných, fyzických príznakov.

V základnom rozdelení porúch príjmu potravy figurujú mentálna anorexia a mentálna bulímia. U oboch ide o „obsedantné manipulovanie s jedlom, s potravou, a úzkostlivé stráženie hmotnosti.“ Rozdiel spočíva v tom, že kým ľudia trpiaci mentálnou anorexiou majú potrebu vedome znižovať príjem potravy na minimum, u pacientov s mentálnou bulímiou sa strieda impulzívne prejedanie sa s následným prečisťovaním, zväčša vracaním. „Hovoríme im aj, že sú sestry, pretože oni vzájomne alternujú. To znamená, že sa obyčajne v mnohých prípadoch u chorých dievčat striedajú obdobia anorektických a bulimických fáz,“ dodáva MUDr. Lajčiaková.

Príčiny vzniku porúch príjmu potravy je ťažké presne definovať. Väčšinou ide o kombináciu viacerých faktorov. „Sú tam faktory biologické, genetické, psychologické a sociálne, sociokulturálne. Ale ktorý z nich prevažuje, je prísne individuálne,“ hovorí odborníčka s tým, že pri diagnostike sa lekári vždy snažia mapovať možné psychologické spúšťače. „Veľmi často prichádzame k tomu, že ide o takzvané rané traumy a tie vlastne ako keby odkrývame v tom rodinnom modeli.

Liečba porúch príjmu potravy je behom na dlhú trať. Nejde o bežné fyzické ochorenie, z ktorým by si mohla ľudská imunita poradiť, ako napríklad s chrípkou a vrátiť všetko do normálu. To hlavné sa v tomto prípade odohráva v hlave. Prvým a najdôležitejším krokom je podľa primárky Psychosomatickej kliniky to, že pacient alebo pacientka vôbec príjme, že trpí anorexiou alebo bulímiou, že má takúto psychickú chorobu. „Oni prichádzajú na tú liečbu nedobrovoľne, čiže už pod tlakom vonkajšieho prostredia.

Rodina alebo blízki človeka trpiaceho poruchami príjmu potravy majú ako prví a často ako jediní možnosť všimnúť si varovné príznaky. „Je takým už varovným signálom, že mizne jedlo z chladničky, ale enormné množstvo pri bulímii. Pri anorexii je to vyslovene len o tej hmotnosti,“ upozorňuje odborníčka.

Keď človek spozoruje problém u svojho dieťaťa, rodinného príslušníka alebo napríklad kamarátky či kamaráta, treba pri hľadaní riešenia postupovať veľmi opatrne a citlivo. Užitočné rady vedia poskytnúť viacerí lekári a odborníci, ktorých je najlepšie prvotne navštíviť osamote, bez osoby, u ktorej sme problém spozorovali. „Ísť za odborníkom, za pediatrom, aj cez médiá prečítať si, čo mám robiť, a zájsť povedzme aj za psychiatrom, hľadať pomoc,“ radí MUDr. Zuzana Lajčiaková z Psychosomatickej kliniky FZaSP TU a Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela. Neliečené poruchy príjmu potravy môžu mať v pokročilom štádiu až fatálne následky.