Bratislava 21. apríla (Teraz.sk) – Čo na srdci, to na jazyku. Legendárny obranca Milan Kužela je známy tým, že servítku pred ústa si nikdy nedáva. Tak tomu bolo aj v televíznom štúdiu TABLET.TV, kde sme s ním debatovali o aktuálnych hokejových témach, zaspomínali si na titul majstra sveta v roku 1972, ktorý získal s československou reprezentáciou v Prahe, no v krátkosti sme prebrali aj jeho hráčske časy v Slovane Bratislava, v ktorého drese strávil až na malú výnimku celú klubovú kariéru.

Tohtoročný svetový šampionát v ľadovom hokeji, ktorý sa v dňoch 10. - 26. mája uskutoční na Slovensku, už pomaly klope na dvere. Slovenský tím kanadského trénera Craiga Ramsayho dostáva postupne svoju tvár, v záverečnom bloku prípravy odohral už päť zápasov, ďalšie štyri má ešte pred sebou. „Pozorne sledujem výkony i výsledky našich chlapcov v prípravných zápasoch, no zatiaľ to nie je z ich strany nič moc. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, a preto dúfam, že sa to postupom času otočí. Veľa sa spomínajú hráči z NHL, no nemôžeme si zasa myslieť, že tí nás spasia. Ja osobne si myslím, že náš káder mal byť už pred dvojzápasom s Rakúskom na takých 70 percent stabilizovaný, aby si chlapci na seba zvykli. Ak totiž do každého duelu nastupujú v inom zložení, ťažko sa zohrajú,“ rozhovoril sa Milan Kužela. 

Nie je to tak dávno, čo slovenským hokejistom nerobili problémy Rakúšania, Francúzi či Nemci, no pravda je taká, že dnes sa s nimi zápas čo zápas trápime. Čím to je, že tieto tímy sa neustále zlepšujú, kým my prešľapujeme na mieste. „Nemyslím si, že prešľapujeme, my práveže neustále padáme nižšie. Svedčí o tom napríklad aj fakt, že do najvyššej súťaže sme pred sezónou pribrali dva maďarské kluby a už tie naše kluby začínajú porážať. Definoval by som to asi tak, že my pomáhame druhým a hokejová špička, kam sme ešte donedávna patrili, nám uteká. Pokojne sa môže dokonca stať aj to, že o takých päť či osem rokov sa maďarskej reprezentácii budeme pozerať na chrbát,“ zamyslel sa legendárny Kužela. 

V auguste 2017 zasadol na trénerskú stoličku slovenskej hokejovej reprezentácie kanadský kormidelník Craig Ramsay, pod ktorého vedením obsadili Slováci na vlaňajšom svetovom šampionáte v Dánsku 9. miesto. Pozdáva sa o pár dní 73-ročnému bývalému vynikajúcemu obrancovi angažovanie kouča zo zámoria? „Ak mám byť úprimný, nevidím v tom žiadny pokrok. Myslím si, že na Slovensku máme mnoho výborných trénerov, ktorí by si zaslúžili podobnú príležitosť. Navyše si neviem ani predstaviť, ako to funguje v kabíne. Každý hráč, ktorý dostane teraz pozvánku do reprezentácie, sa musí naučiť po anglicky? Veď nech sa Ramsay učí slovensky. Ďalšia vec je, že prečo by sme mali hrať kanadským systémom? Veď sme Slováci a svoj fungujúci systém sme mali vždy,“ pokračoval. 

Rusom preťali zlatú sériu

Kužela sa počas svojej bohatej hráčskej kariéry predstavil na štyroch MS, pričom z každých z nich si doniesol domov medailu. V roku 1972 to bolo zlato, o rok neskôr bronz a v rokoch 1974 a 1979 si s Československom vybojoval striebro. Ako si spomína na zlatý šampionát v Prahe? „Ruskí hokejisti v tom čase ťahali sériu deviatich titulov majstra sveta v rade, a tak sme mali o to väčšiu motiváciu ich zdolať. Nepopieram, že v hlavách sme mali aj rok 1968. Vtedy sa hralo na šampionáte dvojkolovo s každým súperom, pričom v prvom zápase sme s nimi remizovali 3:3 a druhý sme už vyhrali 3:2. Samozrejme, že oslavy boli potom náročné. A čo sme dostali za titul majstra sveta? Tridsaťtisíc korún a len pre zaujímavosť poviem, že keď sa stalo Československo majstrom sveta v roku 1985, už dostali chlapci desaťnásobok toho, čo my. Ale nešlo o tie peniaze, prvoradé bolo, aby sme urobili národu radosť a sami sebe sme dokázali, že niečo naozaj vieme,“ vrátil sa myšlienkami takmer polstoročie dozadu Milan Kužela. 

 

 

Rodák z Bratislavy strávil takmer celú kariéru na klubovej úrovni v Slovane Bratislava, pričom v jeho drese odohral úctyhodných 25 sezón, z toho 16 v najvyššej československej súťaži. Je spokojný s tým, čo v hokeji dosiahol? „Za tých podmienok, aké som mal, tak áno. Z malého mrňavého chlapca som to dotiahol až do národného mužstva, videl som kus sveta, ako kapitán som sa stal majstrom Československa i majstrom sveta. Samozrejme, veľká vďaka patrí mojim spoluhráčom, pretože v hokeji, ktorý je kolektívny šport, by som sám nič nedokázal,“uzavrel Milan Kužela.