ŠKANTÁROVCI: Mali sme radšej hrať ping-pong
Sú spolu na jednej lodi už vyše dvadsať rokov. Do vody ich museli naháňať a ich snom je dostať sa na olympiádu.
Bratislava 8. novembra (Teraz.sk) - Bratranci Peter a Ladislav Škantárovci patria vo vodnom slalome medzi svetovú elitu a v pretekoch bývajú jasnými favoritmi. Na nedávnych MS v USA získali bronzovú medailu. Celkovo majú bratranci v zbierke už štyri individuálne medaily z majstrovstiev sveta. Šampionát mal však aj tŕnisté stránky.
"Z odstupom čase sme s účinkovaním na MS spokojní, získali sme dva cenné kovy, mali sme šťastie a zvolili sme správnu taktiku," hovorí Laco Škantár, prezývaný ´Aťo´. Bratranci pritom neboli na šampionáte v optimálnej forme. Dva týždne pred MS netrénovali pre ´Aťovu´ chorobu a navyše priamo v USA ochorel aj Peťo.
"Lekár nás dal dokopy aby sme sa mohli vôbec postaviť na štart. V pretekoch sme potom nechal všetok zvyšok síl a podarilo sa nám vyjazdiť bronz," hovorí ´Aťo´.
Peťo Škantár sa v cieli cítil psychicky vyčerpaný a na ostatných pretekárov sa ani nemohol pozerať. "Boli to obrovské nervy, ani som sa nemohol pozerať. Keď Poliaci mali ťuk, bolo treba iniciovať aj protest, a tak som bežal za trénerom. Som šťastný, že máme bronz, pretože výkony na vode, ktorá nám nepriala, neboli ideálne. Veľa sme stratili na bránke číslo päť, no v konečnom dôsledku sme vyťažili z týchto MS azda maximum. Veľa favoritov toto tvrdiť nemôže, aj vietor nám dosť sťažil pádlovanie. Oslava bude len v kruhu rodiny, nie sme na bujaré oslavy. Užili sme si šťastie, bolo obrovské, nielen vo finále, ale aj v semifinále, keď sme tŕpli, či postúpime."
Vieme čo máme robiť
Pred pretekmi sú plne koncentrovaní. "Tu už nie je čas na reči, každý z nás vie, čo má robiť. Vždy sa snažíme zlepšovať a dáme do toho všetko," hovorí Peťo a dopĺňa: "V lodi priestor na komunikáciu nie je, ak, tak si len zakričíme krátke povely počas jazdy."
Na radosť z víťazstva sú takpovediac zvyknutí a medaily žnú ako na bežiacom páse. "Z úspechu sa tešíme a z prehier sa snažíme poučiť, i keď je na nás vidno, keď sme sklamaní, no je to šport a to k tomu patrí," hovorí ´Aťo´.
Háčik a zadák
"Nikdy som sa nad tým nezamýšľal prečo ma tak volajú," uvažuje ´Aťo´ a dodáva: "V kanoistike je háčik predák, zadák je zadák. Háčik naznačuje úlohu ´zavesiť´sa na bránu a korigovať prejazd lode. Ja som vo voľnom čase aj rybár a k tým háčikom mám asi naozaj blízko," dodáva s úsmevom.
Keď treba aj rýchlo
Začiatky sú vždy ťažké. Inak to nebolo ani v prípade bratrancov Škantárovcov. Svoje prvé zábery absolvovali na pokojných vodách Dunajca až v juniorskom veku prišlo aj na divokú vodu. "Zobrali nás na divoké kanály do Liptovského Mikuláša a do Čunova. Tu už prišlo na pravé vážne jazdenie a veru naši rodičia mali čo robiť aby nás dostali do vody," zaspomínal si Peťo. S divokou vodou prišiel aj strach. "Tréneri hovorili, že nás mali dať radšej na ping-pong, pretože sa bojíme," oživil spomienky Peťo.
Snom je olympiáda
Športovci o nej hovoria ako o vrchole svojej kariéry. Každý sa tam nedostane. Škantárovci sú už dokonale zohratí, vody spolu brázdia už viac ako dvadsať rokov a teraz je ich motivácia ešte väčšia. "Obdivujeme našu vzájomnú trpezlivosť a usilovnosť, preto sa chceme dostať aj na olympiádu. V minulých kvalifikáciách nám olympiáda vždy ušla, no tento neúspech nás posúval ďalej. Stále vieme nájsť tú silu a motiváciu, ktorá nás ženie za olympiádou," hovorí ´Aťo´.
Miestenku si chcú vyjazdiť na MS v Londýne 2015. "Záleží od nominačných kritérií, formy a zdravia, no veríme, že sa nám to podarí," hovorí ´Aťo´ Škantár.
"Z odstupom čase sme s účinkovaním na MS spokojní, získali sme dva cenné kovy, mali sme šťastie a zvolili sme správnu taktiku," hovorí Laco Škantár, prezývaný ´Aťo´. Bratranci pritom neboli na šampionáte v optimálnej forme. Dva týždne pred MS netrénovali pre ´Aťovu´ chorobu a navyše priamo v USA ochorel aj Peťo.
"Lekár nás dal dokopy aby sme sa mohli vôbec postaviť na štart. V pretekoch sme potom nechal všetok zvyšok síl a podarilo sa nám vyjazdiť bronz," hovorí ´Aťo´.
Peťo Škantár sa v cieli cítil psychicky vyčerpaný a na ostatných pretekárov sa ani nemohol pozerať. "Boli to obrovské nervy, ani som sa nemohol pozerať. Keď Poliaci mali ťuk, bolo treba iniciovať aj protest, a tak som bežal za trénerom. Som šťastný, že máme bronz, pretože výkony na vode, ktorá nám nepriala, neboli ideálne. Veľa sme stratili na bránke číslo päť, no v konečnom dôsledku sme vyťažili z týchto MS azda maximum. Veľa favoritov toto tvrdiť nemôže, aj vietor nám dosť sťažil pádlovanie. Oslava bude len v kruhu rodiny, nie sme na bujaré oslavy. Užili sme si šťastie, bolo obrovské, nielen vo finále, ale aj v semifinále, keď sme tŕpli, či postúpime."
Vieme čo máme robiť
Pred pretekmi sú plne koncentrovaní. "Tu už nie je čas na reči, každý z nás vie, čo má robiť. Vždy sa snažíme zlepšovať a dáme do toho všetko," hovorí Peťo a dopĺňa: "V lodi priestor na komunikáciu nie je, ak, tak si len zakričíme krátke povely počas jazdy."
Na radosť z víťazstva sú takpovediac zvyknutí a medaily žnú ako na bežiacom páse. "Z úspechu sa tešíme a z prehier sa snažíme poučiť, i keď je na nás vidno, keď sme sklamaní, no je to šport a to k tomu patrí," hovorí ´Aťo´.
Háčik a zadák
"Nikdy som sa nad tým nezamýšľal prečo ma tak volajú," uvažuje ´Aťo´ a dodáva: "V kanoistike je háčik predák, zadák je zadák. Háčik naznačuje úlohu ´zavesiť´sa na bránu a korigovať prejazd lode. Ja som vo voľnom čase aj rybár a k tým háčikom mám asi naozaj blízko," dodáva s úsmevom.
Keď treba aj rýchlo
Začiatky sú vždy ťažké. Inak to nebolo ani v prípade bratrancov Škantárovcov. Svoje prvé zábery absolvovali na pokojných vodách Dunajca až v juniorskom veku prišlo aj na divokú vodu. "Zobrali nás na divoké kanály do Liptovského Mikuláša a do Čunova. Tu už prišlo na pravé vážne jazdenie a veru naši rodičia mali čo robiť aby nás dostali do vody," zaspomínal si Peťo. S divokou vodou prišiel aj strach. "Tréneri hovorili, že nás mali dať radšej na ping-pong, pretože sa bojíme," oživil spomienky Peťo.
Snom je olympiáda
Športovci o nej hovoria ako o vrchole svojej kariéry. Každý sa tam nedostane. Škantárovci sú už dokonale zohratí, vody spolu brázdia už viac ako dvadsať rokov a teraz je ich motivácia ešte väčšia. "Obdivujeme našu vzájomnú trpezlivosť a usilovnosť, preto sa chceme dostať aj na olympiádu. V minulých kvalifikáciách nám olympiáda vždy ušla, no tento neúspech nás posúval ďalej. Stále vieme nájsť tú silu a motiváciu, ktorá nás ženie za olympiádou," hovorí ´Aťo´.
Miestenku si chcú vyjazdiť na MS v Londýne 2015. "Záleží od nominačných kritérií, formy a zdravia, no veríme, že sa nám to podarí," hovorí ´Aťo´ Škantár.
