Bratislava 1. septembra (Teraz.sk) – Záverečnú redakciu textu Ústavy Slovenskej republiky robili 27. augusta 1992 Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Milan Čič, Jozef Moravčík, Milan Sečánsky (všetci HZDS), Ľubomír Fogaš (SDĽ) a Anton Hrnko (SNS). Hoci Ivan Gašparovič pôvodne navrhoval, aby sa slovenský parlament nazýval „snem“, po protestoch SDĽ prešiel kompromisný návrh Antona Hrnka a parlament je označený ako „Národná rada“. V diskusii na TABLET.TV to povedal podpredseda SNS, historik Anton Hrnko.

„Slováci vo všetkých programoch, ktoré vytýčili od polovice 19. storočia, žiadali pre seba osobitný snem. Snem je historický názov, aj Česi majú poslaneckú snemovňu, Poliaci majú Sejm. V tomto zmysle snem v našom jazyku najlepšie vyjadruje podstatu toho, čo parlament znamená,“ tvrdí Hrnko. 

„Ale predstavitelia SDĽ, najmä Ĺubomír Fogaš, sa zásadne postavili proti tomu, aby to bol snem. Autorom kompromisu som bol ja, ale ja som navrhol, aby sa to nazývalo „Národná rada“, nevedel som o tom, že tam ešte pridajú „Slovenskej republiky“. Národná rada je napríklad v Rakúsku alebo na Ukrajine,“ dodal. Podľa Hrnka suverénny a samostatný štát nepotrebuje v názve svojho parlamentu špecifikovať, že parlament je práve jeho, lebo je to samozrejmé. Takéto špecifikácie sú podľa neho bežné skôr vtedy, keď je štát súčasťou väčšieho celku a jeho parlament sa potrebuje špecifikovať, aby sa odlíšil od vyššie postaveného zákonodarného orgánu tohto celku. 

Viac čítajte tu.