D. ČAPLOVIČ: Stranu sme nazvali SMER, zvažovali sme však aj ZVON
Podpredseda vládnej strany Dušan Čaplovič pri príležitosti životného jubilea pre TABLET.TV komentuje vývoj Smeru-SD od zakladajúceho snemu v decembri 1999.
Bratislava 29. septembra (Teraz.sk) – Európska sociálna demokracia by mala definitívne opustiť liberálnu blairovskú platformu Tretej cesty a vrátiť sa k svojim koreňom. „Nemám nič proti liberalizmu a neoliberalizmu, ale keď presahuje isté medze, treba povedať nie, toto nie je cesta pre Slovensko ani Európu. Tretia cesta ešte doznieva v hlavách poslancov, ale nezhoduje sa s praxou. Preto sociálne demokracie prehrávajú voľby,“ povedal pri príležitosti životného jubilea (70) v rozhovore pre TABLET.TV podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič.
„Sociálnu demokraciu potrebujú mladé rodiny, mladí ľudia do 35 rokov, ale aj ľudia prestarlí či chorí. Nehovorím, že tam nemajú byť témy, ktoré otvárajú niektoré sociálnodemokratické strany v Európe, ktoré súvisia s ľudskými právami, napríklad rodová rovnosť alebo LGBT, ale nemôže to byť priorita priorít,“ povedal Čaplovič. „Deklarácia OSN, ktorá bola prijatá v Paríži v roku 1948, nehovorí len o politických ľudských právach, ale aj sociálnych. Právo na zdravotnú starostlivosť, slušné bývanie, zamestnanie,“ zdôraznil Čaplovič.
Samotný Smer bol však vo svojich začiatkoch výrazne ovplyvnený filozofiou Tretej cesty. „Ako podpredseda Slovenskej akadémie vied som mal na starosti styk s decíznou sférou. A po druhé, rozhodol som sa tak aj preto, že ma v roku 1999 oslovil osobne Robert Fico. Jeho názory som vtedy považoval za nové a charakterné videnie vtedajšieho sveta a nie len u nás, ale aj okolo nás. Preto som sa rozhodol stať zakladajúcim členom strany Smer,“odpovedá Čaplovič na otázku, prečo sa rozhodol vstúpiť do Smeru-SD.
Dodal, že mu bola sympatická politika, ktorú robil Robert Fico ešte v Strane demokratickej ľavice a mal pocit, že by na Slovensku mala vzniknúť silná alternatíva k politikám, ktoré vtedy reprezentovali Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda. „Nebola to ľahká cesta, názory sa tríbili a to nie len na názov. Jeden z návrhov na názov bol ZVON, že to už na Slovensku zazvoní a príde zmena. Ale názov SMER nám bol bližší,“ poznamenal.
Viac čítajte tu.
„Sociálnu demokraciu potrebujú mladé rodiny, mladí ľudia do 35 rokov, ale aj ľudia prestarlí či chorí. Nehovorím, že tam nemajú byť témy, ktoré otvárajú niektoré sociálnodemokratické strany v Európe, ktoré súvisia s ľudskými právami, napríklad rodová rovnosť alebo LGBT, ale nemôže to byť priorita priorít,“ povedal Čaplovič. „Deklarácia OSN, ktorá bola prijatá v Paríži v roku 1948, nehovorí len o politických ľudských právach, ale aj sociálnych. Právo na zdravotnú starostlivosť, slušné bývanie, zamestnanie,“ zdôraznil Čaplovič.
Samotný Smer bol však vo svojich začiatkoch výrazne ovplyvnený filozofiou Tretej cesty. „Ako podpredseda Slovenskej akadémie vied som mal na starosti styk s decíznou sférou. A po druhé, rozhodol som sa tak aj preto, že ma v roku 1999 oslovil osobne Robert Fico. Jeho názory som vtedy považoval za nové a charakterné videnie vtedajšieho sveta a nie len u nás, ale aj okolo nás. Preto som sa rozhodol stať zakladajúcim členom strany Smer,“odpovedá Čaplovič na otázku, prečo sa rozhodol vstúpiť do Smeru-SD.
Dodal, že mu bola sympatická politika, ktorú robil Robert Fico ešte v Strane demokratickej ľavice a mal pocit, že by na Slovensku mala vzniknúť silná alternatíva k politikám, ktoré vtedy reprezentovali Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda. „Nebola to ľahká cesta, názory sa tríbili a to nie len na názov. Jeden z návrhov na názov bol ZVON, že to už na Slovensku zazvoní a príde zmena. Ale názov SMER nám bol bližší,“ poznamenal.
Viac čítajte tu.
