Bratislava 28. decembra (Teraz.sk) – Aj keď Česi a Slováci vnímajú mnohé historické udalosti odlišne, sto rokov od vzniku Československa majú za sebou intenzívny zážitok spoločného prežívania histórie. Jedným z príkladov môže byť obdobie Pražskej jari v roku 1968, ktoré mohlo byť laboratóriom reforiem pre všetky štáty bývalého východného bloku. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 proces demokratických reforiem násilne ukončila a všetky štáty zmluvy, vrátane Sovietskeho zväzu, zakonzervovala v normalizácii. „Vlastne si tým Sovietsky zväz podpísal dvadsať rokov dopredu rozsudok smrti. Lebo potom to už bola už len stagnácia. A my sme stratili dvadsať rokov, stratili sme čas, ktorý iné krajiny využili na modernizáciu,“ povedal v diskusii na TABLET.TV veľvyslanec Slovenskej republiky v Česku Peter Weiss.

Dodal, že Československo bolo v roku 1968 najvyspelejším štátom východného bloku a malo šancu pokúsiť sa o demokratizáciu systému, zvlášť, ak aj medzinárodnopolitická situácia bola v tom čase relatívne priaznivá. V samotnom Sovietskom zväze bola podľa neho po Chruščovovom prejave o zločinoch stalinizmu aj generácia politikov naklonená demokratickým reformám. Zásadnými zmenami prechádzal koncom šesťdesiatych rokov tiež západný svet. 

„Určite by sme si ako Slováci mali na budúci rok, pri príležitosti 50. výročia roku 1968, pripomenúť aj osobnosť Alexandra Dubčeka. Je veľmi dobre prijímaný doma aj v zahraničí a spolu s Ľudovítom Štúrom a Milanom Rastislavom Štefánikom patrí medzi trojicu najuznávanejších Slovákov,“ konštatoval Weiss. 

Viac čítajte tu.