PAŠKA: Trump vníma Veľkú Britániu ako klin, ktorý rozloží súdržnosť EÚ
PREHRAŤ

PAŠKA: Trump vníma Veľkú Britániu ako klin, ktorý rozloží súdržnosť EÚ

Podpredseda SNS J. Paška prirovnáva tzv. írsku poistku pri brexite k Mníchovskému diktátu, ktorým veľmoci pripravili Československo o pohraničné územia.

Bratislava 6. júna (Teraz.sk) – Keď prezident USA Donald Trump pred a počas návštevy Veľkej Británie otvorene podporoval na post lídra Konzervatívnej strany Borisa Johnsona a Britom sľuboval po brexite obchodnú dohodu, ktorá dvoj až trojnásobne zvýši objem vzájomného obchodu, realizoval tým podľa prvého podpredsedu SNS Jaroslava Pašku svoje vlastné záujmy a ambície. „Vníma skutočnosť, že Veľká Británia môže byť klinom, ktorý rozloží súdržnosť Európskej únie (EÚ). Z tohto pohľadu treba čítať záujem USA, treba to rešpektovať, je to prejavom ich obchodnej a mocenskej politiky. Európska únia je pre USA konkurent,“ povedal v TABLET.TV Paška.

„Jeho (Trumpov) vzťah k Európskej únii je veľmi ambivalentný. Viete, že hneď po svojom nástupe do funkcie zrušil rokovania o TTIP, dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA. Konštatoval, že treba vybudovať nové vzťahy s EÚ s tým, že podmienky začal diktovať on a na niektoré tovary z EÚ navrhol zaviesť clá,“ pripomenul. Hospodársky a obchodný konkurenčný potenciál Európskej únie by podľa Pašku ešte vzrástol, ak by mala dobré vzťahy „smerom na východ“.

„Spojené štáty majú záujem na tom, aby trh medzi Európou a Áziou nerástol a aj na tom, aby veľmi hospodársky nerástla ani Európska únia, pretože je konkurentom,“ tvrdí Paška.

Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a britskej premiérky Theresy Mayovej bolo zrejme v tejto funkcii jej posledné, keďže na 7. júna avizuje rezignáciu na post šéfky Konzervatívnej strany a nadväzne odchod aj z pozície predsedníčky vlády.

„Pani premiérka Theresa Mayová asi rezignovala na svoje ambície doviesť Veľkú Britániu k úspešnému brexitu. Po skúsenostiach z tohto roka, keď jej v Dolnej snemovni neschválili viacero návrhov, usúdila, že nemá dostatočnú podporu v Konzervatívnej strane a rozhodla sa pre stranu vytvoriť priestor na to, aby tento proces menežovala s iným vedením a iným predsedom,“konštatoval Paška s tým, že z našej strany je možné toto rozhodnutie iba zobrať na vedomie.

O líderstvo v Konzervatívnej strane sa usiluje viac ako desiatka kandidátov s rôznymi názormi na brexit, od zástancov nového referenda až po stúpencov tvrdého brexitu bez dohody. Za jedného z favoritov sa však považuje Boris Johnson, ktorý už vyhlásil, že jeho cieľom je vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie k 31. októbru s dohodou alebo aj bez nej.

„Rozhodnutie budú mať v rukách delegáti Konzervatívnej strany, ktorí budú hlasovať o výbere svojho nového predsedu. Ale fakt je ten, že pán Johnson je silná a vyprofilovaná osobnosť, ktorá má podporu v Konzervatívnej strane, najmä medzi zástancami radikálneho, rýchleho a efektívneho riešenia odchodu Veľkej Británie z Európskej únie,“ konštatoval Paška.

„Pre nás to znamená, že treba vyčkať na nové vedenie Konzervatívnej strany. Budeme sa musieť prispôsobiť dialógu o prípadných zmenách v procedúre odchodu Veľkej Británie na novú politickú líniu, ktorá môže byť zásadne odlišná od toho, čo prezentovala pani Mayová,“upozornil. Zároveň však dodal, že aktuálna britská premiérka mala mimoriadne ťažkú úlohu.


Mníchov a írska poistka


„Zásadným problémom, ktorý nevedela obísť, je tzv. írska poistka. Ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že po odchode Veľkej Británie z Európskej únie ostane časť Veľkej Británie, Severné Írsko, v jurisdikcii Európskej únie. Keby som to preložil do historických paralel, sa to podobá tomu, čo bola pre Československo Mníchovská zrada,“ tvrdí Paška. 

„Rovnako ako počas Mníchova, kedy veľmoci rozhodli o tom, že Československo príde o svoje pohraničné územia, v tomto prípade si Európska únia vynútila procedúru, podľa ktorej až dovtedy, pokiaľ nebudú dojednané nové podmienky obchodnej zmluvy medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, bude Severné Írsko v jurisdikcii Európskej únie,“ dodáva a prirovnáva takýto postup z hľadiska Veľkej Británie k územnej strate.

Keby sa tento problém podarilo vyriešiť konsenzuálne, bol by podľa Pašku odchod Veľkej Británie z EÚ omnoho jednoduchší. „Problém je, že je tam aj írsky záujem získať hospodársky a politický vplyv nad územím Veľkej Británie. A Európska únia za touto agendou Írska stojí. A tým vytvorila problém, ktorý je pre Spojené kráľovstvo neprekonateľný. Istá zodpovednosť za tento stav preto padá aj na plecia vyjednávačov z Európskej únie,“ tvrdí Paška.

Na druhej strane, Európska únia podľa Pašku ešte nie je po eurovoľbách konsolidovaná a svoj vplyv na kreovanie jej inštitúcií má aj Veľká Británia, ktorá je ešte stále riadny členom EÚ. Tento vplyv by podľa neho mohla využiť na vyjednanie posunu v podmienkach vystúpenia. „Do októbra je ešte dosť času na to, aby vplyv Veľkej Británie na kreovanie orgánov Európskej únie smeroval k tomu, aby EÚ bola konštruktívnejšia a vecnejšia pri riešení tohto problému,“ povedal.

Ani Paška si však nemyslí, že by sa mala otvárať dohoda, ktorú s Britmi vyrokoval vyjednávač Európskej únie Michel Barnier. „Osobne si myslím, že dohodu ako takú nie je potrebné meniť. Skôr by sa mohla zmeniť deklaratívna časť. Mohlo by byť východiskom, ak by sa tam definovali parametre ukončenia írskej poistky tak, že s týmto riešením bolo spokojné Spojené kráľovstvo,“ poznamenal. Jednou z možností je podľa neho silnejšie garantovať dočasnosť írskej poistky, napríklad na dva roky bez ohľadu na to, v akom štádiu bude nová obchodná dohoda EÚ s Veľkou Britániou.


Slovensko a brexit


Pred Slovenskom teraz stále stojí otázka, či Veľká Británia zotrvá v Európskej únii, či z nej vystúpi s dohodou, alebo bez dohody. „V tejto chvíli sa dá povedať, že Slovenská republika je pripravená na jedno, druhé, aj tretie riešenie,“ povedal Paška. Špeciálny brexitový zákon, ktorý Slovensko prijalo, sa bude implementovať len v prípade odchodu Veľkej Británie bez dohody a je postavený na báze reciprocity. Mal by našim občanom žijúcim a pracujúcim vo Veľkej Británii na určité garantované obdobie umožniť riešiť otázky súvisiace so zdravotným poistením, sociálnymi otázkami a podobne.

„Bolo to jediné možné riešenie, lebo stále ešte nevieme, ako sa rozhodnú naši kolegovia z Veľkej Británie. Je treba si uvedomiť, že tieto možnosti tu sú a sú reálne, aj keď určite lepšia cesta by bol odchod Veľkej Británie s dohodou,“ dodal Paška.


Eurovoľby


Slovenská národná strana, ktorú v Národnej rade (NR) SR zastupuje, sa v týchto eurovoľbách, podobne ako v roku 2014, do Európskeho parlamentu neprebojovala.

„Počas celého pôsobenia Slovenska v Európskej únii, sa našej strane podarilo päťpercentnú hranicu pre vstup do europarlamentu prekonať iba raz, europoslancom som bol vtedy ja,“priznáva Paška. „Je to zrejme dané tým, že naši voliči vidia riešenie problémov, ktoré ich zaujímajú, v prvom rade na Slovensku, v národnej politike. Ak dokáže Slovenská republika vystupovať dostatočne efektívne v Rade Európskej únie či Európskej komisii, tak majú pocit, že už ten Európsky parlament je čosi naviac, čo už nie je potrebné,“ dodáva. „Máme určité rezervy a je v prvom rade na nás, Slovenskej národnej strane, aby sme so svojimi voličmi a štruktúrami intenzívnejšie komunikovali,“ priznáva Paška.
 

Stiahnite si našu aplikáciu a sledujte TABLET.TV vo svojom tablete alebo telefóne

Tablet TV Android Android Tablet TV iOS iPhone/iPad