Bratislava 15. februára (TABLET.TV) - V pozadí nástupu eura je niekoľko faktorov. „Ekonomika eurozóny rástla v roku 2017 najrýchlejšie za celú dekádu a v roku 2018 by mala akcelerovať a rásť ešte rýchlejšie. Po francúzskych prezidentských voľbách a nástupe Emanuella Macrona do funkcie vidno silný ťah na bránu, čo sa týka užšej integrácie eurozóny. Riziko rozpadu eurozóny silným ekonomickým rastom a snahou o vyššiu integráciu výrazne kleslo, čo zvyšuje príťažlivosť spoločnej meny. Na druhej strane úročenie amerických dlhopisov klesá a tým je aj dolár menej zaujímavý pre investorov,“ vysvetlil Pánis.

Euro má však stále priestor pre rast. „Ešte stále sa nedosiahol dlhodobý rovnovážny kurz euro dolár, ktorý je na úrovni 1,25-1,30 amerického dolára za euro,“ zdôraznil Pánis.

Eurozóna však nie je ekonomicky kompaktný celok. Silnejšie euro znášajú jej členovia rozdielne. „Nemecko, či Holandsko by zvládlo aj vyšší kurz ako 1,50 amerického dolára za euro. Veľkým problém je však silnejšie euro pre juhoeurópske ekonomiky ako je Grécko, Španielsko, Portugalsko či Taliansko. Slovenskú ekonomiku posilňovanie eura voči doláru nebolí, pretože väčšinu exportu aj importu realizujeme v eurách,“ dodal Pánis.