Bratislava 19. januára (TABLET.TV) - Dlhová kríza v eurozóne ukázala, že tie menšie krajiny zvyknú byť zraniteľnejšie na finančnom trhu v prípade turbulencie pri ďalšej recesii, ktorá skôr či neskôr príde. Podľa Vaňa je pre menšiu ekonomiku, ako má Slovensko, lepšie sa držať fiškálnej obozretnosti než rozšafnosti.

„Dlhová brzda je nastavená tak, že Slovensko nebude nútené v zlých časoch sa uchyľovať k extrémnym opatreniam, ktoré budú oveľa viac bolieť a nebude musieť byť závislé od externej pomoci.  Dlhová brzda núti hospodáriť striedmo, aby nebolo nutné v zlých časoch robiť drakonické a boľavé škrty,“ uviedol Vaňo.

Pre slovenskú vládu prichádzajú postupné sankcie, keď zadlženie krajiny dosiahne viac ako 50% z hrubého domáceho produktu (HDP). Horná hranicou dlhu, pri ktorom už musí vláda požiadať parlament o hlasovanie o dôvere, je 60% HDP. „Na tejto úrovni sa ešte dlhové bremeno považuje za udržateľné v dlhodobom horizonte bez toho, aby to krajine spôsobilo vážnejšie problémy,“ vysvetlil Vaňo s tým, že na Slovensku je dlhová brzda rozfázovaná tak, že dosiahnutie hornej hranice dlhu nie je veľmi reálne. „Tieto opatrenia a sankcie sú dostatočné na to, aby vláda robila všetko možné a krajina sa vyhla najhoršiemu scenáru,“ dodal Vaňo.

Od marca 2012 je účinný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý stanovuje limit pre výšku dlhu verejnej správy - tzv. dlhovú brzdu. Jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne. Do konca rozpočtového roka 2017 platia sankcie pre pásmo 50 až 60 % HDP. Počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa hranice posúvajú 1 percentuálny bod dole k úrovni 40-50 % HDP.