Bratislava 4. apríla (Tablet.TV) - Klimatická zmena s veľmi horúcimi letami a teplými zimami mení kvalitu života už aj v slovenských mestách. Ako ovplyvní klíma urbanizmus o tom sa porozprávame s architektom a zakladateľom značky krtkodom Martinom Pribilom.

 Posudzovanie uhlíkovej stopy pri stavbe nových budov sa do dvoch rokov môže stať povinnou normou v rámci EÚ. Stavebníctvo je totiž až tretinovým producentom emisií skleníkových plynov. „Stavebníctvo musí produkovať menej emisií. Ak nebudeme stavať domy s nižšou uhlíkovou stopu, darmo budeme vysádzať nové stromy, nepomôže to. Na úrovni EÚ bude posudzovanie uhlíkovej storpy pri životnom cykle budov horúcou témou do dvoch rokov,“ povedal Pribila.

Emisie skleníkových plynov prispievajú ku klimatickej zmene. Dlhé a veľmi horúce letá s teplejšími zimami menia kvalitu života už aj v slovenských mestách. Architektúra musí reagovať na tieto zmeny a projektovať zelené stavby.  „Zelené stavby sú energeticky a ekonomicky efektívnejšie. Zeleň na fasáde nepotrebuje nejaké špeciálne riadenie, deje sa to prirodzene. V lete, keď je teplo, listy prirodzene tienia, naopak v zimných mesiacoch púšťajú viac svetla. Budúcnosť stavebníctva je v prírodných materiáloch. Ak porovnáme pri zadržiavaní tepla betón a drevo, drevo ho vypustí za 10 dní, betón už za dva,“ zdôraznil Pribila s tým, že ak chcú mestá udržať znesiteľnú klímu, potrebujú omnoho lepšie zadržiavať vodu.

Nemusí sa to diať len pri výstavbe nových budov, ale prispôsobením existujúcich stavieb. „Mestá by mali zadržiavať vodu zelenými plochami, napríklad na tratiach električiek alebo výsadbou stromov na strechách. Príkladom môže byť Miláno, kde identifikovali 3,500 plochých striech, kde môže byť zeleň a chystajú sa v meste vysadiť tri milióny stromov,“ dodal Pribila.