V obchodnej vojne ťahali za kratší koniec Američania. „Americká ekonomika je viac závislá na čínskej, ako je to naopak. Čínsky trh znamená 1,4 miliardy potenciálnych zákazníkov, kým v prípade USA je to menej ako 300 miliónov. Navýšenie ciel znamená zdraženie výrobkov, ktoré prichádzajú do USA a to zaplatí americký volič. Navyše, polovicu čínskeho vývozu do USA tvorí vývoz amerických firiem pôsobiacich v Číne,“ vysvetlil Baláž.

Hoci po uzavretí dohody budú môcť Američania opäť vyvážať poľnohospodárske produkty bez ciel, či dodávať viac skvapalneného zemného plynu, vo výhode bude Čína. „Pre Čínu je podstatné, že budú môcť voľne vyvážať. To, čo Čína dováža z USA, môže nahradiť aj dodávkami z iných krajín alebo z EÚ, no čínsky tovar na americkom trhu nemá alternatívu. Okrem toho by sa obmedzením čínskeho dovozu znehodnotili americké investície v zahraničí,“ konštatoval Baláž s tým, že aj Čína utrpela straty pre obchodnú vojnu.

"Čína na dopláca na obchodnú vojnu tým, že musí revidovať svoje pôvodné plány, zvyšujú sa jej náklady, spomaľuje ekonomika. Zásadným problémom konfliktu USA a Číny je však technologická zmena čínskej ekonomiky, ktorá dokáže produkovať najmodernejšie technológie a tým ohrozuje pozíciu USA. To je aj celé pozadie kauzy Huawei,“ dodal Baláž.

Počas osem mesiacov trvajúcej obchodnej vojny USA uvalili vysoké dovozné clá na čínske produkty v celkovej hodnote 250 miliárd USD, zatiaľ čo Peking odpovedal odvetnými clami na americké produkty v hodnote 110 miliárd USD. Kroky obidvoch krajín zasiahli finančné trhy, narušili dodávateľské siete a znížili export agrokomodít z USA.