Novou inštitúciou bola aj Národná banka Slovenska. O jej vytváraní hovoril vtedajší viceguvernér Marián Tkáč.

Česko na Slovensko ekonomicky nedoplácalo tak, ako si to myslela časť českej politickej reprezentácie. „Bol som presvedčený, že sa na Slovensko nedopláca. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa osamostatňovali, že sa na nás vraj doplácalo. Mal som to spočítané. Ekonomicky sme na to mali,“ tvrdí Tkáč.

Po rozpade Československa si ľudia na nové mince a bankovky museli počkať. Vlády sa rozhodli okolkovať staré federálne bankovky, než sa začali tlačiť a raziť nové platidlá.  „Existoval orgán, ktorý sa volal menová rada. Boli v nej traja Česi, traja Slováci. Keď sme sa stretli 8. januára v Brne s českým guvernérom národnej banky, tak  mi prezradil, že Česi už kolkujú peniaze a my sme ešte ani kolky nemali,“ spomína  Tkáč. Tzv. kolkovanie označil za dobrý krok. „Bolo by nedobré pre Slovensko, keby sa neoznačilo, ktoré peniaze sú naše. Zaplavili by nás neoznačené peniaze a bola by tu inflácia,“ myslí si Tkáč.

Skončenie menovej únie prišlo podľa neho rýchlo. „Pátral som po tom, že prečo. Bolo to zrejme pre to,  aby sa v neprospech Slovenska dostali peniaze, devízy len na českú stranu,“ tvrdí Tkáč.

Hovorilo sa aj o tom, že česká strana už v roku 1992 dávala tlačiť svoju menu, a to ešte v čase existencie federácie. „Myslím si, že to nebola mena, ale kolky na okolkovanie peňazí. Naše kolky mali slovenský štátny znak. České nemali žiadny znak a mám informácie, že boli zaplatené z federálnych zdrojov a s odôvodnením, že to budú kolky použité na privatizáciu,“ dodal Tkáč.