Obľúbenou témou pred vlaňajšími komunálnymi voľbami boli prísľuby spraviť naše mestá a obce smart. Inteligentné mestá sú však na Slovensku stále viac papierovou predstavou ako realitou. Prečo je to tak, hovoril Peter Vereš zo spoločnosti Makers.

Bratislava 19. februára (TASR) - Na Slovensku sú nateraz len prvé lastovičky miest, ktoré využívajú inteligentné prvky. Bariérou pre rýchlejší rozvoj smart city u nás je malá informovať a dopyt občanov po inteligentných službách i pomalšie zavádzanie inteligentných technológií. V diskusnej relácii na TABLET.TV to uviedol Peter Vereš zo spoločnosti Makers. 

"Platí, že čím väčšie mesto, tým ťažšie sa implementujú inteligentné prvky. Prostredníctvom smart city sa zdieľajú rôzne dáta, ktoré sa môžu využiť na obchodné príležitosti, nové funkcionality mesta. Občanom umožňuje transparentne nazrieť do chodu mesta. Mesto je povinné budovať sieť nejakých senzorov, digitálnej infraštruktúry a celé je to len o jeho ochote zdieľať dáta, ktoré získa. Najdôležitejšie súčasti smart city s najväčším vplyvom na ľudí má oblasť osvetlenia, jeho riadenie a nadväzujúce služby, parkovanie, odvoz odpadu a oblasť energetiky," vysvetlil Vereš s tým, že mesto ešte nie je smart, keď zaviedlo inteligentné prvky do jednej z uvedených oblastí. 

"Najrýchlejšie a najľahšie sa dajú zistiť informácie o odpadovom hospodárstve, kde sa dá jasne vidieť, kedy sa tá investícia vracia naspäť. Skutočne inteligentné mesto má pre svojich obyvateľov veľmi komplexné využitie. Prostredníctvom aplikácií dokážu zistiť, kde je voľné parkovacie miesto, kde sa dajú požičať zdieľané bicykle, ako sú k dispozícii, kedy sa plánuje odvoz odpadu od môjho domu a podobne," zdôraznil Vereš.

Príkladom inteligentného mesta je Viedeň, ktorá sa dlhodobo umiestňuje na špičke globálnych rebríčkov miest s najvyššou kvalitou života. "Viedni sa podarilo vtiahnuť do témy smart city nielen občanov, ktorí vidia prínosy inteligentného mesta, ale aj mnohé firmy, ktoré zabezpečujú odvoz odpadu, dodávky energie, osvetlenie. Vo Viedni vidíme aj implementáciu inteligentných sietí. Tie prinášajú občanom možnosť optimálneho nastavenia spotreby energie, aby neplatili zbytočne vysoké sumy. Rovnako pre energetické spoločnosti je to dôležitá pomôcka, aby vedeli efektívne plánovať dodávku energie," konštatoval Vereš, podľa ktorého sa inteligentné siete spájajú najmä s obnoviteľnými zdrojmi energie. 

Podľa údajov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry z energetických auditov verejných budov vyplýva, že v administratívnych budovách tvorí prevádzka elektrospotrebičov 68 % celkovej spotreby elektrickej energie. "Využitie fotovoltických panelov pre takéto budovy sa javí ideálne, pretože majú prekrývajúci sa profil výroby a spotreby. Na Slovensku je však brzdou, že ešte donedávna platil zákaz pripájania nových zdrojov a ľudia nemajú dostatočne povedomie spojené s ich využívaním," dodal Vereš.