Bratislava 12. októbra (TASR) – Spolupráca dieťaťa s lekárom, obzvlášť, keď ide o deti s poruchami autistického spektra (PAS) nie je jednoduchá. „Deťom veľmi pomáha, keď nie som v bielom, lebo biela farba ich desí,“ v relácii TASR TV Zdravie to konštatovala detská zubná lekárka Veronika Bačová.

Dodala, že podobne je to aj s respirátormi. „Pokiaľ dieťa nemá respiračné ťažkosti, nemusím pri vyšetrení trvať na respirátore a niekedy musím autistu vyslovene vyšetrovať bez respirátora,“ zhodnotila. Ako vysvetlila, deti s autizmom sú často averbálne a fungujú len na tom, že opakujú. „Čiže ja musím otvoriť ústa, a dieťa otvorí veľké ústa,“ doplnila.

Základ pediatrického zubára je podľa odborníčky v tom, že dieťa neošetruje hneď pri prvom stretnutí. Dôležité je tiež vysvetliť dieťaťu, ako to bude prebiehať. „Máme rôznych maskotov so zubami a na nich dieťaťu vysvetlíme, čo budeme robiť,“ priblížila.

„Sú autisti, ktorí majú radi tieto naše príbehy: Nasadím pršipláštik, sprchujem zúbok..., ale sú aj takí ktorí potrebujú mať presne pomenované, čo sa deje. Keď je to vrták, tak je to vrták,“ ozrejmila.

Podľa lekárky je vždy mimoriadne dôležitá spolupráca s rodičmi. Pri ťažkých prípadoch vedú rodičov k tomu, aby dieťa nacvičili doma, čo sa bude diať v ambulancii. „Všetko im vieme zabaliť. Zoberú si odsávačku a pijú s ňou ako so slamkou,alebo si vystrihneme vizitku, ktorú dávame do úst, akože robíme röntgen, s averbálnymi pacientmi sa to rodičia snažia zážitkovo nacvičiť,“ opísala Bačová.

V nevyhnutných prípadoch môže prebiehať ošetrenie zubov detského pacienta aj v celkovej anestézii. „Pre rodiča predstavuje celková anestézia neskutočný stres, takže treba zhodnotiť, kedy treba dieťa naozaj uspať,“ zhodnotila stomatologička.

V tejto súvislosti upozornila aj na spoluprácu, ktorú majú s detskou nemocnicou na bratislavských Kramároch, kde pri polymorbídnych deťoch, ktoré musia absolvovať nejakú operáciu, počas jednej anestézie sanujú aj chrup dieťaťa.

Pri ošetrovaní detí s PAS treba podľa odborníčky myslieť na to, že každý autista je iný. „Niektorí sú vysoko funkční autisti alebo deti s Aspergerovým syndrómom. Tie sú častokrát oveľa ľahšie ošetriteľné,“ uviedla s tým, že vtedy zvyčajne stačí, keď má dieťa dosť času, aby si zmapovalo priestor a oťukalo sa.

„Keď príde nejaký ťažký autista, alebo dieťa, ktoré má popri autizme aj iné diagnózy, tam často sám rodič povie, že bez direktívneho prístupu to nepôjde,“ vysvetlila Bačová. „Základný kľúč je rešpektovať to, čo nám povie rodič, lebo s tým dieťaťom žije každý deň, takže ho pozná najlepšie,“ uzavrela.