Bratislava 27. júla (TASR) - V slovenských bankách pribúdajú spotrebné úvery nesplácané viac ako tri mesiace, celkovo už majú hodnotu 400 miliónov eur, čiže takmer 9 % spotrebných úverov. Podľa Poláka situácia sa pre dlžníkov bude zhoršovať. „Niekoľko ukazovateľov naznačuje, že k tomu príde. Úrokové sadzby sú nízke a nemajú už kam klesať. Na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí si existujúce úvery riešia prefinancovaním ďalším úverom. Úvery, ktoré sú dnes dostupné, sa stanú menej dostupnými. Medziročne vzrástol počet osobných bankrotov na Slovensku o 30% a to ešte pred legislatívnom zmenou, ktorá uľahčila ich realizáciu,“ zdôraznil Polák.

Práve zákon o osobnom bankrote prispeje k tomu, že veritelia ako sú napríklad banky, či iné finančné inštitúcie, sa budú snažiť vymôcť nesplácaný dlh, čo najskôr.  „Táto fáza je kľúčová a omnoho dôležitejšia, ako vymáhanie neskôr, ktoré už zahŕňa aj exekútorov. Prispel k tomu aj zákon o osobnom bankrote. Exekútor nemá nárok siahnuť na väčšinu majetku. Po predaji majetku sa potom môže stať, že sa časť dlhov označí ako nevymožiteľná a budú sa musieť zmieriť s finančnou stratou,“ vysvetlil Polák.

Podobná situácia s rastom nesplácaných dlhov bola na Slovensku v rokoch 2008 a 2009. Na rozdiel od obdobia spred desaťročia veritelia majú viac informácií o dlžníkoch a vymáhanie vedia realizovať lepšie a sofistikovanejšie. „Dlžník si musí byť istý, že veriteľ si bude o ňom zisťovať informácie a kontakty aj prostredníctvom sociálnych sietí. Majú lepšie platformy, ktoré dokážu analyzovať dáta a získať z nich to, čo potrebujú. Rôzne inštitúcie môžu počas telefonátu merať hlas človeka, s ktorým volajú a tak zistiť, či je nervózny a či napríklad klame. Na základe takéhoto vyhodnotenia ho možno preradiť do rizikovejšieho segmentu,“ uviedol Polák s tým, že dlžníkov možno rozdeliť do viacerých skupín a veritelia prispôsobia vymáhanie konkrétnej osobe. „Na niekoho možno zapôsobí, keď dostane na papieri s pečiatkou upozornenie. Na mladších zapôsobia skôr upozornenia cez sociálne siete,“ dodal Polák.