Prezident Andrej Kiska vyhlásil, že nebude zakladať politickú stranu – čo to znamená pre domácu politickú scénu?
HOSTIA:
novinári Martin HANUS (denník Postoj) a Márius KOPCSAY (denník SME)
Bratislava 2. mája 2017 (TABLET.TV)
Prezident Andrej Kiska sa rozhodol nejsť do straníckej politiky, rezignoval na očakávania, že sa stane, na čele niektorej pripravovanej strany, alternatívou voči Smeru Roberta Fica, a zásadne tak ovplyvní vnútropolitický súboj – a s istou dávkou nadsádzky sa dá povedať, že predĺžil vládnutie Roberta Fica a Smeru-SD o ďalšie štyri roky.
Súčasná politická situácia sa do roku 2020 zrejme priveľmi nezmení, takže na odstavenie Roberta Fica z postu predsedu vlády bude potrebné, aby alternatíva voči súčasnej trojkoalícii získala viac, ako budú mať po voľbách Fico, Danko, Bugár a Kotleba. Čo zrejme nebude možné bez vzniku silnej strany, ktorá nakloní misku váh natoľko, aby sa tento predpoklad naplnil. Pretože súčasná opozícia takúto alternatívu zrejme nepredstavuje – a programové dôvody sú len jednými z relevantných.
Martin HANUS
novinár (denník Postoj)
„Podľa mňa jednou z najdôležitejších správ z roku 2016 bolo to, že delenie na tie tábory, na aké sme boli uplynulých dvadsať rokov mentálne zvyknutí, už nefunguje a možno ani nebude fungovať. Jednak preto, že Béla Bugár doslova konvertoval, prešiel do druhého tábora, a to nebolo dané iba politickou nevyhnutnosťou, lebo inak by asi iná vláda nemohla vzniknúť, ale on sa cíti mentálne lepšie s Robertom Ficom a Andrejom Dankom, so stranami dnešnej vládnej koalície, s ktorými si má čo povedať viac ako napríklad s Igorom Matovičom. Keby sa aj KDH napríklad vrátilo do parlamentu, nevidím dôvod, prečo by sa malo pridávať k tradičnému deleniu, na stranu opozície. A toto je pre Smer-SD dobrá správa. Jednak to, že sa zmenili lojality v bývalom veľkom opozičnom tábore, a jednak to, že sa do parlamentu dostali úplne antisystémové extrémistické prvky, ako je Kotleba, sčasti aj Boris Kollár – obe tieto skupiny na seba viažu možno 18 percent, tzn. aj keby sme sa chceli vrátiť k tomu táborovému deleniu, tieto strany znemožňujú vytváranie normálnych koalícií. A ak tento anitisystém tu bude existovať aj po roku 2020, Smer je na najlepšej ceste, ako vládnuť aj po roku 2020 s ďalšími stranami.”
Márius KOPCSAY
novinár (denník SME)
„Dnes nie je také jednoduché vytvoriť alternatívu, za Mečiara sa alternatíva definovala oveľa ľahšie. Keď Mečiar vyradil Slovensko z integračných procesov a ťahal ho na Východ, stačilo povedať, že my sme za to, aby Slovensko vstúpilo do EÚ a do NATO, a tá alternatíva bola v hrubých obrysoch už jasná. Nehovoriac o náprave nejakých ekonomických a spoločenských problémov a deficitu demokracie, ktorý bol obrovský. Aj v tých zásadných postojových a hodnotových veciach, keď napríklad vznikla polemika, či bol primeraný zásah polície proti poslancovi Mizíkovi, dajme tomu Sulík a Matovič zareagovali pragmaticky a vyzdvihli, že to Kotlebovi iba pomôže preferenčne, že sa bude tváriť ako martýr a na druhej strane zrazu sa Fico a Danko na chvíľu vyprofilovali ako bojovníci proti extrémizmu, tak vidíme, že tá verejná prezentácia problémov a zásadných tém je zavádzajúca alebo nejednoznačná. Ak by mojou preferenciou ako voliča bol boj proti extrémizmu, tak by som bol zneistený, koho si vybrať. Nejestvuje jasná deliaca línia v nejakých zásadných postojoch, aj preto sa tá zásadná alternatíva tak ťažko hľadá.”
KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Bolo pre vás rozhodnutie Andreja Kisku prekvapením?
Čím si vysvetľujete jeho rozhodnutie? Rodinné dôvody na to zrejme nepostačia.
==>
Aké následky pre slovenskú opozičnú politiku bude mať toto Kiskovo rozhodnutie?
==>
Doteraz avizovali zo známych osobností záujem založiť politickú stranu Richard Rybníček, Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý – čo tieto projekty spája a čo ich odlišuje?
==> Považujete za pravdepodobné, aby sa z niektorého z týchto projektov stala alternatíva voči Smeru-SD a voči súčasnej trojkoalícii?
==> Považujete za pravdepodobné, že SaS udrží svoj post najsilnejšej opozičnej strany aj po tom, ako vyprázdňuje pozície modernej, prozápadnej liberálnej strany?
==>
Považujete za pravdepodobné, že by súčasná trojkoalícia nepokračovala vo vládnutí aj po ďalších voľbách?
==>
Riešenie akých problémov bude rozhodujúce v čase do najbližších parlamentných volieb?
==> Považujete za pravdepodobné, že sa Robert Fico bude opäť uchádzať o post prezidenta?
==>
Stane sa Marián Kotleba po ďalších voľbách aspoň trpeným členom koalície?
==>
Považujete za reálne, aby po voľbách vznikli dva porovnateľné bloky (65-70 poslancov), ktoré nebudú mať dosť mandátov na väčšinu v NR SR? Zvyšok do 150 by tvorili Kotlebovi poslanci. Ako by sa takáto situácia mohla riešiť?
MODERÁTOR:
Juraj HRABKO
DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN