MERKELOVÁ: Európa musí vziať budúcnosť do vlastných rúk.
PREHRAŤ

MERKELOVÁ: Európa musí vziať budúcnosť do vlastných rúk.

Podľa Angely Merkelovej musí Európa vziať budúcnosť do vlastných rúk, pretože na iných sa už spoľahnúť nedá. Prestávajú byť USA lídrom západného sveta?

HOSTIA: analytička Lucia YAR a štátny tajomník MO SR Róbert ONDREJCSÁK 

Bratislava 6. júna 2017 (TABLET.TV)

      Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová po priebehu summitu krajín G7 v talianskej Taormine netajila sklamanie z amerického prezidenta Donalda Trumpa: „Časy, v ktorých sme sa mohli úplne spoľahnúť na iných, sú preč. To som zažila v ostatných dňoch... A práve preto môžem iba povedať: My, Európania, musíme skutočne vziať náš osud do našich vlastných rúk.“ Podľa Merkelovej by sa tak malo prirodzene diať za priateľstva s USA a Veľkou Britániou a za dobrého susedstva s Ruskou federáciou a inými krajinami. „Musíme však vedieť, že musíme bojovať za našu budúcnosť sami ako Európania, za náš osud," dodala Angela Merkelová.
       Zdá sa, že súčasný transatlantický bezpečnostný a ekonomický model dostal veľké trhliny – brexit a víťazstvo Donalda Trumpa a jeho verzia mocenskej politiky a značné odlišnosti v otázkach ochrany ovzdušia, ako aj v prístupe k utečencom, sú pre európskych lídrov veľkou výzvou, aby prevzali plnú zodpovednosť za budúcnosť Európy.

Lucia YAR
analytička portálu Euractiv.sk
„Samozrejme, je potrebné vidieť, že vzťahy medzi USA a európskymi štátmi sa tak intenzívne menia, že skutočne sa môže stať, že to ohrozí aj vzťahy v NATO. Každý deň vidíme nové informácie prichádzajúce z Washingtonu a môže sa stať nejaká dôležitá vec a potom bude musieť Brusel a EÚ veľmi intenzívne a efektívne reagovať. Diskusia dnes nestojí na tom, že vytvárame niečo paralelné, ale ak sa stane niečo reálne s NATO, čo je dnes veľmi otázne, bude potrebné Európu chrániť, a samotné európske štáty na to nebudú mať kapacitu. Po summite NATO v Bruseli sa hovorilo aj o tom, že vzťahy k Rusku v jednotlivých štátoch NATO nie sú také jednoznačné, ako boli doteraz, povedal to aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Pohľad USA na Rusko sa zmenil a nezhodujú sa jednotlivé členské štáty v tejto otázke – či pozerať na Rusko ako na nepriateľa alebo nie.

Róbert ONDREJCSÁK
štátny tajomník Ministerstva obrany SR
„Aj kvôli brexitu aj kvôli ďalším faktorom je debata o európskej obrane oveľa dynamickejšia ako bola v minulosti. Dnes sa o nej bavíme oveľa viac a oveľa intenzívnejšie, ale musím zdôrazniť, bez USA Európa nedisponuje takými vojenskými spôsobilosťami, aby sa ubránila a aby nejakým spôsobom stabilizovala periférie a regióny okolo EÚ. Závislosť v oblasti bezpečnostnej politiky a obrany od Ameriky je ešte stále reálnym faktorom. Na to, aby ste vybudovali kredibilné vojenské spôsobilosti, potrebujete desaťročia a potrebujete politickú vôľu a peniaze. Potrebujete aj nejaké rozhodnutie, či to má vôbec zmysel. Ja si myslím, že ak máme nejaké NATO, ktoré funguje niekoľko desaťročí, tak nevidím veľký zmysel v tom, aby sa investovali peniaze a ďalšie zdroje do vybudovania niečoho, čo je paralelné s NATO. V súčasnosti v EÚ nejestvuje politická vôľa na to, aby sa v nej vybudovali vojenské spôsobilosti na úrovni USA. Neverím ani, že je to potrebné.

KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Čo spôsobilo taký kritický postoj Angely Merkelovej voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi?
==> Je pre Donalda Trumpa dôležitejším spojencom Saudská Arábia ako európske členské štáty NATO?
==> Do akej miery Donald Trump dominantne ovplyvňuje geopolitické a strategické rozhodnutia americkej politickej elity?
==> Bol Donald Trump mentálne pripravený na takú zložitú a komplikovanú rolu, akou je byť vodcom západného sveta?
==> Ppodľa zverejnených informácií konflikt nespočíva len vo výdavkoch krajín NATO na zbrojenie, ale sú tu aj značné odlišnosti v otázkach ochrany ovzdušia, ako aj v prístupe k utečencom – navyše Trump odmietol parížske dohody o klimatických zmenách – do akej miery sú tieto problémy nebezpečenstvom pre funkčnosť NATO a krajín EÚ voči Rusku a iným globálnym veľmociam?

==> Veľký sýrsky exodus sa začal ako dôsledok klimatických zmien a dlhodobého sucha – nie je neriešenie klimatických zmien veľkou hrozbou pre Európu ako cieľ miliónov migrantov? Uvedomujú si európski lídri tento kontext a potrebu konania v záujme európskych cieľov?
==> Podľa Anne Applebaum I: "Čo sa vlastne stalo v Belgicku a v Taliansku? Po vyhlásení v Saudskej Arábii, že nebude „prednášať“ arabským lídrom o ľudských právach, Trump prišiel do Bruselu a začal prednášať najbližším spojencom Ameriky. Obviňoval ich, že dlžia NATO a daňovým poplatníkom v USA „obrovské množstvo peňazí“. To nedáva zmysel: NATO nie je klub ako Mar-a-lago, s ročnými poplatkami. No aspoň bolo zrazu jasné to, z čoho ho mnohí dlho podozrievali: Trump uprednostňuje spoločnosť diktátorov, ktorí mu lichotia, pred demokratmi, ktorí k nemu pristupujú ako k rovnocennému."
==> 
Podľa Anne Applebaum II: "Výsledkom tejto cesty je najväčší prepad amerického vplyvu v Európe v moderných dejinách. Americko-nemecké vzťahy, už viac ako 70 rokov základ transatlantickej aliancie, práve klesli na nové dno: v nedeľu nemecká kancelárka povedala davu, že Nemecko, vzhľadom na to, čo „zažila za posledné dni“, už nemôže byť závislé od Ameriky."
==> Sú to hysterické reakcie, alebo odhaľujú skutočný stav vzťahu medzi USA a Európou?


==> Ako sa dajú interpretovať slová Angely Merkelovej o tom, že „My, Európania, musíme skutočne vziať náš osud do našich vlastných rúk“? Ako začiatok budovania Európy ako ďalšieho globálneho bezpečnostného hráča? 

==> EÚ má viac obyvateľov a väčšie HDP ako USA, o Rusku ani nehovoriac. Prečo je vojenským a bezpečnostným trpaslíkom? A môže byť iná? Nestačí počkať na iného, lepšieho, prezidenta?

MODERÁTOR:
Juraj HRABKO

DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN