MERKELOVÁ: Európa musí vziať budúcnosť do vlastných rúk.
HOSTIA: analytička Lucia YAR a štátny tajomník MO SR Róbert ONDREJCSÁK
Bratislava 6. júna 2017 (TABLET.TV)
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová po priebehu summitu krajín G7 v talianskej Taormine netajila sklamanie z amerického prezidenta Donalda Trumpa: „Časy, v ktorých sme sa mohli úplne spoľahnúť na iných, sú preč. To som zažila v ostatných dňoch... A práve preto môžem iba povedať: My, Európania, musíme skutočne vziať náš osud do našich vlastných rúk.“ Podľa Merkelovej by sa tak malo prirodzene diať za priateľstva s USA a Veľkou Britániou a za dobrého susedstva s Ruskou federáciou a inými krajinami. „Musíme však vedieť, že musíme bojovať za našu budúcnosť sami ako Európania, za náš osud," dodala Angela Merkelová.
Zdá sa, že súčasný transatlantický bezpečnostný a ekonomický model dostal veľké trhliny – brexit a víťazstvo Donalda Trumpa a jeho verzia mocenskej politiky a značné odlišnosti v otázkach ochrany ovzdušia, ako aj v prístupe k utečencom, sú pre európskych lídrov veľkou výzvou, aby prevzali plnú zodpovednosť za budúcnosť Európy.
Lucia YAR
analytička portálu Euractiv.sk
„Samozrejme, je potrebné vidieť, že vzťahy medzi USA a európskymi štátmi sa tak intenzívne menia, že skutočne sa môže stať, že to ohrozí aj vzťahy v NATO. Každý deň vidíme nové informácie prichádzajúce z Washingtonu a môže sa stať nejaká dôležitá vec a potom bude musieť Brusel a EÚ veľmi intenzívne a efektívne reagovať. Diskusia dnes nestojí na tom, že vytvárame niečo paralelné, ale ak sa stane niečo reálne s NATO, čo je dnes veľmi otázne, bude potrebné Európu chrániť, a samotné európske štáty na to nebudú mať kapacitu. Po summite NATO v Bruseli sa hovorilo aj o tom, že vzťahy k Rusku v jednotlivých štátoch NATO nie sú také jednoznačné, ako boli doteraz, povedal to aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Pohľad USA na Rusko sa zmenil a nezhodujú sa jednotlivé členské štáty v tejto otázke – či pozerať na Rusko ako na nepriateľa alebo nie.”
Róbert ONDREJCSÁK
štátny tajomník Ministerstva obrany SR
„Aj kvôli brexitu aj kvôli ďalším faktorom je debata o európskej obrane oveľa dynamickejšia ako bola v minulosti. Dnes sa o nej bavíme oveľa viac a oveľa intenzívnejšie, ale musím zdôrazniť, bez USA Európa nedisponuje takými vojenskými spôsobilosťami, aby sa ubránila a aby nejakým spôsobom stabilizovala periférie a regióny okolo EÚ. Závislosť v oblasti bezpečnostnej politiky a obrany od Ameriky je ešte stále reálnym faktorom. Na to, aby ste vybudovali kredibilné vojenské spôsobilosti, potrebujete desaťročia a potrebujete politickú vôľu a peniaze. Potrebujete aj nejaké rozhodnutie, či to má vôbec zmysel. Ja si myslím, že ak máme nejaké NATO, ktoré funguje niekoľko desaťročí, tak nevidím veľký zmysel v tom, aby sa investovali peniaze a ďalšie zdroje do vybudovania niečoho, čo je paralelné s NATO. V súčasnosti v EÚ nejestvuje politická vôľa na to, aby sa v nej vybudovali vojenské spôsobilosti na úrovni USA. Neverím ani, že je to potrebné.”
KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Čo spôsobilo taký kritický postoj Angely Merkelovej voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi?
==> Je pre Donalda Trumpa dôležitejším spojencom Saudská Arábia ako európske členské štáty NATO?
==> Do akej miery Donald Trump dominantne ovplyvňuje geopolitické a strategické rozhodnutia americkej politickej elity?
==> Bol Donald Trump mentálne pripravený na takú zložitú a komplikovanú rolu, akou je byť vodcom západného sveta?
==> Ppodľa zverejnených informácií konflikt nespočíva len vo výdavkoch krajín NATO na zbrojenie, ale sú tu aj značné odlišnosti v otázkach ochrany ovzdušia, ako aj v prístupe k utečencom – navyše Trump odmietol parížske dohody o klimatických zmenách – do akej miery sú tieto problémy nebezpečenstvom pre funkčnosť NATO a krajín EÚ voči Rusku a iným globálnym veľmociam?
==> Veľký sýrsky exodus sa začal ako dôsledok klimatických zmien a dlhodobého sucha – nie je neriešenie klimatických zmien veľkou hrozbou pre Európu ako cieľ miliónov migrantov? Uvedomujú si európski lídri tento kontext a potrebu konania v záujme európskych cieľov?
==> Podľa Anne Applebaum I: "Čo sa vlastne stalo v Belgicku a v Taliansku? Po vyhlásení v Saudskej Arábii, že nebude „prednášať“ arabským lídrom o ľudských právach, Trump prišiel do Bruselu a začal prednášať najbližším spojencom Ameriky. Obviňoval ich, že dlžia NATO a daňovým poplatníkom v USA „obrovské množstvo peňazí“. To nedáva zmysel: NATO nie je klub ako Mar-a-lago, s ročnými poplatkami. No aspoň bolo zrazu jasné to, z čoho ho mnohí dlho podozrievali: Trump uprednostňuje spoločnosť diktátorov, ktorí mu lichotia, pred demokratmi, ktorí k nemu pristupujú ako k rovnocennému."
==> Podľa Anne Applebaum II: "Výsledkom tejto cesty je najväčší prepad amerického vplyvu v Európe v moderných dejinách. Americko-nemecké vzťahy, už viac ako 70 rokov základ transatlantickej aliancie, práve klesli na nové dno: v nedeľu nemecká kancelárka povedala davu, že Nemecko, vzhľadom na to, čo „zažila za posledné dni“, už nemôže byť závislé od Ameriky."
==> Sú to hysterické reakcie, alebo odhaľujú skutočný stav vzťahu medzi USA a Európou?
==> Ako sa dajú interpretovať slová Angely Merkelovej o tom, že „My, Európania, musíme skutočne vziať náš osud do našich vlastných rúk“? Ako začiatok budovania Európy ako ďalšieho globálneho bezpečnostného hráča?
==> EÚ má viac obyvateľov a väčšie HDP ako USA, o Rusku ani nehovoriac. Prečo je vojenským a bezpečnostným trpaslíkom? A môže byť iná? Nestačí počkať na iného, lepšieho, prezidenta?
MODERÁTOR:
Juraj HRABKO
DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN