HOSTIA: analytik Pavol SZALAI a novinár Matúš KRČMÁRIK

Bratislava 13. júna 2017 (TABLET.TV)

      Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo štvrtkových voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente. Konzervatívna strana bude mať o 12 parlamentných kresiel menej ako doposiaľ. Na väčšinu v Dolnej snemovni by potrebovala 326 poslancov. Hlavná opozičná Labouristická strana získala v novozvolenom parlamente 261 mandátov, teda o 29 viac ako vo voľbách v roku 2015. Tretia skončila Škótska národná strana (SNP), ktorá však bude mať len 35 poslancov namiesto doterajších 56. Strana Liberálni demokrati obsadí 12 kresiel, o štyri viac než doteraz.
      Hnutie nového francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a jeho spojenci jasne zvíťazili v nedeľňajšom prvom kole parlamentných volieb v krajine. Macronovo len vlani založené hnutie Republika vpred (LREM) a jeho centristickí spojenci zo strany MoDem získali 32,3 percenta hlasov. Konzervatívna strana Republikáni (LR) a jej spojenci zo širšieho stredopravého tábora dostali 21,6 percenta hlasov. Za krajne pravicový Národný front (FN) Marine Le Penovej hlasovalo 13,2 percenta zúčastnených voličov a krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (FI) prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona volilo 11 percent. Donedávna vládnuca Socialistická strana Macronovho predchodcu Francoisa Hollanda, najväčšia v doterajšom Národnom zhromaždení, sa výrazne prepadla, keď spolu s ďalšími subjektmi umiernenej ľavice skončila so ziskom len 9,5 percenta platných hlasov.

Pavol SZALAI
analytik portálu Euractiv.sk
„Z francúzskych volieb vychádzajú tri hlavné posolstvá: Macron bude mať veľmi silný mandát na svoje reformy, je prvé. Druhým je, že tradičné strany pohoreli, hlavne socialisti, u ktorých sa prvý tajomník strany Jean-Christophe Cambadélis ani prezidentský kandidát Benoit Hamon nedostali cez prvé kolo, čo je úplná porážka. Tá strana má ešte stále väčšinu v parlamente, čiže ide o obrovský posun. Tretie posolstvo je, že pohorel aj Národný front, ktorý bojuje len o niekoľko mandátov v Národnom zhromaždení.”

Matúš KRČMÁRIK
novinár denníka SME
„Macron bude mať veľké možnosti, ako presadzovať svoje návrhy. Bude to mať ľahšie, ako sme si mysleli pred niekoľkými mesiacmi, ale tu treba počítať s tým, že jeho hnutie nie je ideovo jednoliate. Ak by aj mal po voľbách aj 400 poslancov, tak s nedá povedať, že je to 400  hlasov za a za každú reformu bude musieť veľkými rokovaniami a zdolať veľký odpor. Ak dôjde napríklad na zákonník práce, tak sa vzoprú aj odbory.”

KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Krátke zhodnotenie výsledkov britských volieb a prvého kola volieb vo Francúzsku – prekvapenia, očakávania, hlavné dôsledky.
==> Mayová zopakovala Cameronovu chybu s referendom – chcela si posilniť pozície, ale naopak, oslabila ich nielen doma, ale aj v rokovaniach s EÚ – prečo sa tak rozhodla a kde urobila chyby v kampani?
==> Sú tieto výsledky prejavom nespokojnosti s tvrdým brexitom?
==> Veľká účasť mladých voličov – končí sa éra štandardných strán a nastupuje nová generácia?
==> Oslabili sa aj škótski nacionalisti – prečo neuspela ani jedna líderka? (princíp skleneného útesu?)
==> Francúzsko – čo odkazuje prvé kolo tomu druhému?
==> Prečo Francúzi tak uverili Macronovi? Je jeho strana vybavená na také silné pozície?
==> Le Penovej front stále patrí k najsilnejším stranám – príde jej čas, ak by Macron neuspel?
==> Čo obe voľby znamenajú pre budúcnosť EÚ a pre Slovensko?
==> Ako vnímate tézy o jadre EÚ a Slovensku v prvej alebo druhej lige?

MODERÁTOR:
Juraj HRABKO

DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN