Bratislava 31. mája (TABLET.TV) – Žiadna krajina nie je odolná voči šíreniu dezinformácií. Tie totiž podľa riaditeľky Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) Miriam LÉXMANN nerozlišujú štátne hranice. O problematike dopadu šírenia klamstiev a dezinformácií v národných aj medzinárodných štruktúrach sa v predvečer konferencie Globsec (26. - 28. 5.) zhovárali zástupcovia mimovládnych organizácií z viacerých krajín.

„Dezinformácie, ktoré sa šíria tu, sa šíria aj tam (USA, pozn. redakcie). Prekladajú sa do národných jazykov. Je to fenomén, ktorý je veľmi nebezpečný a je na obidvoch stranách kontinentu,“ vysvetľuje Lexmann. Dodáva však, že nejde vždy vyslovene o klamstvá, ale špecifický uhol pohľadu, ktorý navádza človeka myslieť si, že pravda je niekde inde.

Nielen techniky šírenia, ale aj ich zdroje sú rozličné. Veľká Británia alebo južné krajiny Európskej únie majú problém s propagandou, ktorá sa šíri z ISIS. „Čiže sme vystavení rôznym externým aj interným aktérom, ktorí sa snažia využiť dezinformáciu na rôzne ciele. Buď sú to ekonomické alebo ideologické ciele,“ objasňuje Lexmann a dodáva, že dezinformácie zasahujú všetky štáty, ale niektoré krajiny sú voči nim imúnnejšie. Ako príklad uvádza pobaltské republiky okrem ich rusky hovoriacich menšín, ktoré sú podľa nej rezistentnejšie voči tzv. ruskej propagande.

Inštitút pred časom vykonal hĺbkový prieskum verejnej mienky v krajinách Vyšehradskej štvorky. Obsahoval otázky, v ktorých zisťovali, kde alebo akým spôsobom ľudia vyhľadávajú alebo prijímajú informácie. „Dokonca tam máme otázky, čomu viac veria: keď im nejakú informáciu povie priateľ alebo médiá. Snažíme sa zistiť, ako ľudia vnímajú informácie v závislosti od ich zdrojov.“

Aj na Slovensku existujú podľa riaditeľky iniciatívy a rozsiahla debata, ktorá sa venuje spomenutej problematike. „Myslím si, že trošku je problém, že tá komunita, ktorá sa tomu venuje, je stále ešte taká uzavretá. Môžem aj sebakriticky povedať, že nie sme ani my schopní ju úplne rozšíriť, aby to naozaj každý aktívny občan vnímal ako vec, ktorej sa musí dennodenne venovať.“

Pozrite si reláciu SVET Tu a teraz s moderátorom Pavlom Demešom.